Ó, Dead Rising, ako si mi chýbal. Odhalenie hry Dead Rising Deluxe Remaster od spoločnosti Capcom, ktorá má byť uvedená na trh v septembri tohto roku, vyvolalo mnoho príjemných spomienok. Strávil som celé dni v koži novinára Franka Westa, ktorý prechádzal zombíkmi zamoreným obchodným centrom Willamette Parkview Mall a hľadal preživších, ktorých by zachránil. Hodiny ubiehali v zúfalých súbojoch so schválne „psychopatickými“ šéfmi a dlhé minúty som sa prehrabával v regáloch a hľadal všehozdraviaci pomarančový džús. Je dôležité, aby sme si tu rozobrali detaily, pretože Dead Rising je predovšetkým o manažmente času: každú sekundu Frankovho vyšetrovania máte na očiach a strata prehľadu o čase má fatálne následky.
Trojdňový časový limit v hre Dead Rising bol – a stále je – trochu rozporuplným prvkom. Ak sa vám nepodarí zachrániť postavy do stanovenej hodiny, skončí to ich smrťou a hlavnú úlohu môžete ľahko zlyhať, ak prídete na dôležitú schôdzku neskoro. Je pochopiteľné, že takýto tlak nie je pre každého, a keď k tomu pripočítame absolútne hrozný systém ukladania (ktorý sa v Deluxe Remaster našťastie odstráni), Dead Rising si nikdy nezískal svet. Mne sa však sakra páčil a tento rok ma upokojilo, že Capcom pokračuje v presadzovaní riskantných mechaník.
Nech nie je po tvojom
(Obrázok: Capcom)Lost in Vermund
(Image credit: Capcom)
Recenzia hry Dragon’s Dogma 2: „Prijmite chaos a nič sa mu nevyrovná“
Ešte v marci som hre Dragon’s Dogma 2 bezhlavo prepadol. Napriek tomu, že som prvú hru nikdy nehrala, pokračovanie akoby bolo stvorené pre mňa. Pre trochu kontextu: pokiaľ ide o RPG, ide mi o ponorenie sa do hry. Skyrim hrám ako dobrodružný simulátor – vyhýbam sa rýchlemu cestovaniu, nocujem v hostincoch a na „večeru“ zjem celé kolieska syra – a Dragon’s Dogma 2 toto všetko zahŕňa. Rýchle cestovanie je luxus, ktorý spotrebúva drahé Ferrystony, takže si zvyknite na pešiu chôdzu. Vyjsť si z cesty a uvariť výdatné jedlo vám môže poskytnúť život zachraňujúce bonusy pred bojom a ušetriť môžete len tak, že si zdriemnete v posteli alebo sa utáboríte. Vďaka tomuto prístupu má už samotné prežitie pocit dôležitosti – ideálna ingrediencia pre pohlcujúce RPG.
Ó, Dead Rising, ako si mi chýbal. Odhalenie hry Dead Rising Deluxe Remaster od spoločnosti Capcom, ktorá má byť uvedená na trh v septembri tohto roku, vyvolalo mnoho príjemných spomienok. Strávil som celé dni v koži novinára Franka Westa, ktorý prechádzal zombíkmi zamoreným obchodným centrom Willamette Parkview Mall a hľadal preživších, ktorých by zachránil. Hodiny ubiehali v zúfalých súbojoch so schválne „psychopatickými“ šéfmi a dlhé minúty som sa prehrabával v regáloch a hľadal všehozdraviaci pomarančový džús. Je dôležité, aby sme si tu rozobrali detaily, pretože Dead Rising je predovšetkým o manažmente času: každú sekundu Frankovho vyšetrovania máte na očiach a strata prehľadu o čase má fatálne následky.
Trojdňový časový limit v hre Dead Rising bol – a stále je – trochu rozporuplným prvkom. Ak sa vám nepodarí zachrániť postavy do stanovenej hodiny, skončí to ich smrťou a hlavnú úlohu môžete ľahko zlyhať, ak prídete na dôležitú schôdzku neskoro. Je pochopiteľné, že takýto tlak nie je pre každého, a keď k tomu pripočítame absolútne hrozný systém ukladania (ktorý sa v Deluxe Remaster našťastie odstráni), Dead Rising si nikdy nezískal svet. Mne sa však sakra páčil a tento rok ma upokojilo, že Capcom pokračuje v presadzovaní riskantných mechaník.
Nech nie je po tvojom
(Obrázok: Capcom)Lost in Vermund
(Image credit: Capcom)
Recenzia hry Dragon’s Dogma 2: „Prijmite chaos a nič sa mu nevyrovná“
Ešte v marci som hre Dragon’s Dogma 2 bezhlavo prepadol. Napriek tomu, že som prvú hru nikdy nehrala, pokračovanie akoby bolo stvorené pre mňa. Pre trochu kontextu: pokiaľ ide o RPG, ide mi o ponorenie sa do hry. Skyrim hrám ako dobrodružný simulátor – vyhýbam sa rýchlemu cestovaniu, nocujem v hostincoch a na „večeru“ zjem celé kolieska syra – a Dragon’s Dogma 2 toto všetko zahŕňa. Rýchle cestovanie je luxus, ktorý spotrebúva drahé Ferrystony, takže si zvyknite na pešiu chôdzu. Vyjsť si z cesty a uvariť výdatné jedlo vám môže poskytnúť život zachraňujúce bonusy pred bojom a ušetriť môžete len tak, že si zdriemnete v posteli alebo sa utáboríte. Vďaka tomuto prístupu má už samotné prežitie pocit dôležitosti – ideálna ingrediencia pre pohlcujúce RPG.
Rovnako ako Dead Rising, ani Dragon’s Dogma 2 nebola pre každého. Niektorí považovali obmedzené rýchle cestovanie za nepríjemnosť, zatiaľ čo Dragonsplague – neľútostná choroba, ktorá môže zdecimovať celé mestá, ak sa vám nepodarí včas rozpoznať príznaky vášho spoločníka – zostáva jednou z najväčších kontroverzií tohto roka v oblasti hier. Tieto dizajnérske rozhodnutia pridávajú hre kopu textúr, ale prirodzene, nie každému sa bude páčiť, ako to pôsobí. Capcom po tom, čo sa dočkal remasteru Dead Rising – hry, ktorá žije a umiera na tom, či sa dokážete vyrovnať s jej časovými nárokmi – ukazuje, že štúdio sa nebojí naďalej riskovať.
Pre každého ďalšieho sicca, ktorý si potrpí na rýchle cestovanie, je to veľmi dobrá správa, pretože sa mi zdá, že túto vlajku nevlajkuje dosť štúdií. Už som spomínal Skyrim, a hoci som v ňom za posledných desať a niečo rokov utopil stovky hodín, bola škoda, že Bethesda orezala niekoľko detailnejších prvkov jeho predchodcu Oblivion. Jednou z tých, o ktorých sa hovorí viac, je možnosť vytvárať kúzla, ale navždy mi bude chýbať prechádzanie Cyrodilom ako upír štvrtého stupňa. Vďaka tomu, že ste sa nekŕmili, ste boli nesmierne mocní, ale malo to svoje veľké kompromisy: slnečné svetlo sa stalo skutočne smrteľným a na verejnosti vás na prvý pohľad napadli pomstychtiví obyvatelia mesta, čo znamenalo, že ste sa museli buď úplne vyhýbať ľuďom, alebo pravidelne piť krv, aby ste splynuli s okolím. To všetko je v Skyrime výrazne zmiernené, vďaka čomu je vampirizmus jednoduchší, ale v dôsledku toho oveľa menej pestrý.
V konečnom dôsledku sa všetko odvíja od ochoty obmedziť hráča. Dobre vykonané obmedzenia tlačia hráčov do nezabudnuteľných stretnutí, ktoré by inak nezažili – mojou určujúcou spomienkou na Dragon’s Dogma 2 je dlhá cesta z Melve do Vernworthu, ktorá sa stala zúfalou námahou, pretože som ešte nemal kempingovú súpravu, s ktorou by som sa mohol zastaviť a vyliečiť. Stále si pamätám každú sekundu tejto cesty, od presekávania lanového mosta, aby moja polomŕtva partia mohla uniknúť húfom kostlivcov, až po nesmiernu úľavu, ktorú som pocítil, keď na druhý deň svitlo a brány Vernworthu boli konečne na dohľad. Tematicky je to na milión míľ vzdialené od môjho pôsobenia v Dead Rising, keď som sa predieral cez utečených trestancov a hordy zombíkov, aby som sa včas dostal k šťavnatému úlovku, ale ani jedno, ani druhé by sa nestalo bez toho, aby som mal v hre následky s veľkým C.