Môj čas s Lost Records: Holloway.: Bloom & Rage začína v spálni Swanna Hollowaya. Preniesla som sa do roku 1995, aby som prežila jednu z jej spomienok, a obzerám sa po VHS kazete, ktorú by som si zabalila do batohu. Veľa času strávim nasávaním všetkých detailov jej izby, skúmaním každého dostupného predmetu a obdivovaním výzdoby. Všetko, s čím môžem komunikovať, ma napĺňa nostalgiou, od otvárania škatuliek s kazetami s vlastnoručne vyrobenými štítkami až po obdivovanie bábiky Don’t Nod, ktorá je ikonou 90. rokov. Okamžite mi to pripomína hru Life is Strange a spôsob, akým mi toto dobrodružstvo vždy umožňuje venovať čas skúmaniu prostredia. Tu je však v hre Bloom & Rage oveľa viac interaktivity, či už ide o rozkladanie nájdenej pokrčenej guľôčky papiera, alebo výber pozdravu, ktorý poviem zvieratku z paličkovitého hmyzu menom Twiglet v teráriu. Spálňa vykresľuje obraz Swann, pričom jej veci vrhajú svetlo na jej záujmy a komentáre otvárajú okno do jej osobnosti.
Najviac sa mi však páči, keď sa mi podarí dostať do rúk jej videokameru. Keď sa pripravuje na sťahovanie, musím nakrúcať v okolí Swanninej spálne, aby vzniklo domáce video, ktoré si môže uchovať ako spomienku. Vďaka rôznym bodom záujmu a stanovenému počtu záberov, ktoré treba dokončiť, si môžem slobodne vybrať, čo natočím, a dokonca si to môžem spätne pozrieť a video upraviť tak, aby som nahradil zábery. Čím viac sa hrám, tým viac sa mi úloha videokamery v hre Bloom & Rage páči – je to vyjadrovací prostriedok pre Swann a jej priateľov, ktorý ma povzbudzuje, aby som popustil uzdu svojej tvorivej stránke. Zároveň mi však poskytuje ďalší spôsob, ako sa pozerať na svet, v ktorom sa nachádzam.
„Je to Swanin nástroj na interakciu s jej okolím,“ hovorí mi producentka Cathy Vincelliová. „Ale ako hráč dávame ľuďom agentúru, aj keď natáčate konkrétne veci pre memoáre, stále môžete upravovať a vymieňať zábery, ak máte pocit, že to nie je dobré. Ak chcete, môžete aj niečo prekrútiť. Takže je super mať takúto rovnováhu. Je to nástroj na hranie, ale je to aj niečo zábavné pre hráčov, s čím môžu byť aj kreatívni.“
Tvorba filmov
(Obrázok: Don’t Nod)
Môj čas s Lost Records: Holloway.: Bloom & Rage začína v spálni Swanna Hollowaya. Preniesla som sa do roku 1995, aby som prežila jednu z jej spomienok, a obzerám sa po VHS kazete, ktorú by som si zabalila do batohu. Veľa času strávim nasávaním všetkých detailov jej izby, skúmaním každého dostupného predmetu a obdivovaním výzdoby. Všetko, s čím môžem komunikovať, ma napĺňa nostalgiou, od otvárania škatuliek s kazetami s vlastnoručne vyrobenými štítkami až po obdivovanie bábiky Don’t Nod, ktorá je ikonou 90. rokov. Okamžite mi to pripomína hru Life is Strange a spôsob, akým mi toto dobrodružstvo vždy umožňuje venovať čas skúmaniu prostredia. Tu je však v hre Bloom & Rage oveľa viac interaktivity, či už ide o rozkladanie nájdenej pokrčenej guľôčky papiera, alebo výber pozdravu, ktorý poviem zvieratku z paličkovitého hmyzu menom Twiglet v teráriu. Spálňa vykresľuje obraz Swann, pričom jej veci vrhajú svetlo na jej záujmy a komentáre otvárajú okno do jej osobnosti.
Najviac sa mi však páči, keď sa mi podarí dostať do rúk jej videokameru. Keď sa pripravuje na sťahovanie, musím nakrúcať v okolí Swanninej spálne, aby vzniklo domáce video, ktoré si môže uchovať ako spomienku. Vďaka rôznym bodom záujmu a stanovenému počtu záberov, ktoré treba dokončiť, si môžem slobodne vybrať, čo natočím, a dokonca si to môžem spätne pozrieť a video upraviť tak, aby som nahradil zábery. Čím viac sa hrám, tým viac sa mi úloha videokamery v hre Bloom & Rage páči – je to vyjadrovací prostriedok pre Swann a jej priateľov, ktorý ma povzbudzuje, aby som popustil uzdu svojej tvorivej stránke. Zároveň mi však poskytuje ďalší spôsob, ako sa pozerať na svet, v ktorom sa nachádzam.
„Je to Swanin nástroj na interakciu s jej okolím,“ hovorí mi producentka Cathy Vincelliová. „Ale ako hráč dávame ľuďom agentúru, aj keď natáčate konkrétne veci pre memoáre, stále môžete upravovať a vymieňať zábery, ak máte pocit, že to nie je dobré. Ak chcete, môžete aj niečo prekrútiť. Takže je super mať takúto rovnováhu. Je to nástroj na hranie, ale je to aj niečo zábavné pre hráčov, s čím môžu byť aj kreatívni.“
Tvorba filmov
(Obrázok: Don’t Nod)
Páči sa mi, že sa môžem pri každej príležitosti rozhodnúť, čo budem natáčať, a že dokonca vidím, ako si postavy prehrávajú a neskôr pozerajú, čo som natočil. Je to stále prítomné zariadenie, ktoré odráža Swannovu vášeň pre tvorbu filmov, a spôsob, akým môžem formovať zábery, je hmatateľným druhom spätnej väzby, vďaka ktorej mám pocit, že priamo ovplyvňujem spomienky na video. Nie na rozdiel od spôsobu, akým v hre Life is Strange fotíte polaroidy, aby ste zbierali úspechy, sú v celom filme aj možnosti nakrúcania, ktoré sú spojené s rôznymi zbierkami. Napríklad po natočení mojej mačky Pumpkin (ktorú, áno, môžete hladkať) v mojej izbe je niekoľko miest, ktoré môžem zachytiť s označením „ďalšie zábery mačky“, ako napríklad časť steny pokrytá škrabancami alebo hračka myši. Využívam aj príležitosť nafilmovať vtáčika za oknom a s číselným ukazovateľom pre ďalšie vtáky na zachytenie je jasné, že neskôr sa nájdu ďalšie.
Gamescom 2024
(Obrázok: Xbox Game Studios)
Viac našich praktických ukážok a exkluzívnych rozhovorov nájdete v našom centre spravodajstva z veľtrhu Gamescom 2024.
„Spomínali sme na to, čo sme urobili s kamerou, alebo čo sme neurobili s kamerou, s Maxom v hre Life is Strange,“ hovorí kreatívny riaditeľ Michel Koch. „A spýtali sme sa programátora: ‚Myslíte si, že by sme mohli v hre neustále snímať video a aby to fungovalo? Mali sme pocit, že je to perfektný nástroj, ktorý vás prinúti pozerať sa na prostredie, aby ste sa ponorili do sveta hry, čo je také dôležité, a pozerať sa na svojich priateľov, pozerať sa na veci.“
„Je to super, pretože môžete natáčať takmer neustále,“ dodáva výkonný producent štúdia Luc Baghadoust. „Môžete zachytiť, samozrejme, veci súvisiace s hrou, ale je tu aj sloboda natáčať v podstate čokoľvek, čo chcete. Je naozaj skvelé vidieť, že aj my sami pri hraní hry používame kameru úplne iným spôsobom. Cathy robí vynikajúce zábery a ja robím chaotické veci, ale som rád, že sa moje chaotické zábery prehrávajú. Už sa nevieme dočkať, ako budú ľudia kameru používať kreatívnym spôsobom.“
(Obrázok: Don’t Nod)
Môj čas s Lost Records: Holloway.: Bloom & Rage začína v spálni Swanna Hollowaya. Preniesla som sa do roku 1995, aby som prežila jednu z jej spomienok, a obzerám sa po VHS kazete, ktorú by som si zabalila do batohu. Veľa času strávim nasávaním všetkých detailov jej izby, skúmaním každého dostupného predmetu a obdivovaním výzdoby. Všetko, s čím môžem komunikovať, ma napĺňa nostalgiou, od otvárania škatuliek s kazetami s vlastnoručne vyrobenými štítkami až po obdivovanie bábiky Don’t Nod, ktorá je ikonou 90. rokov. Okamžite mi to pripomína hru Life is Strange a spôsob, akým mi toto dobrodružstvo vždy umožňuje venovať čas skúmaniu prostredia. Tu je však v hre Bloom & Rage oveľa viac interaktivity, či už ide o rozkladanie nájdenej pokrčenej guľôčky papiera, alebo výber pozdravu, ktorý poviem zvieratku z paličkovitého hmyzu menom Twiglet v teráriu. Spálňa vykresľuje obraz Swann, pričom jej veci vrhajú svetlo na jej záujmy a komentáre otvárajú okno do jej osobnosti.
Najviac sa mi však páči, keď sa mi podarí dostať do rúk jej videokameru. Keď sa pripravuje na sťahovanie, musím nakrúcať v okolí Swanninej spálne, aby vzniklo domáce video, ktoré si môže uchovať ako spomienku. Vďaka rôznym bodom záujmu a stanovenému počtu záberov, ktoré treba dokončiť, si môžem slobodne vybrať, čo natočím, a dokonca si to môžem spätne pozrieť a video upraviť tak, aby som nahradil zábery. Čím viac sa hrám, tým viac sa mi úloha videokamery v hre Bloom & Rage páči – je to vyjadrovací prostriedok pre Swann a jej priateľov, ktorý ma povzbudzuje, aby som popustil uzdu svojej tvorivej stránke. Zároveň mi však poskytuje ďalší spôsob, ako sa pozerať na svet, v ktorom sa nachádzam.
„Je to Swanin nástroj na interakciu s jej okolím,“ hovorí mi producentka Cathy Vincelliová. „Ale ako hráč dávame ľuďom agentúru, aj keď natáčate konkrétne veci pre memoáre, stále môžete upravovať a vymieňať zábery, ak máte pocit, že to nie je dobré. Ak chcete, môžete aj niečo prekrútiť. Takže je super mať takúto rovnováhu. Je to nástroj na hranie, ale je to aj niečo zábavné pre hráčov, s čím môžu byť aj kreatívni.“
Tvorba filmov
(Obrázok: Don’t Nod)
Páči sa mi, že sa môžem pri každej príležitosti rozhodnúť, čo budem natáčať, a že dokonca vidím, ako si postavy prehrávajú a neskôr pozerajú, čo som natočil. Je to stále prítomné zariadenie, ktoré odráža Swannovu vášeň pre tvorbu filmov, a spôsob, akým môžem formovať zábery, je hmatateľným druhom spätnej väzby, vďaka ktorej mám pocit, že priamo ovplyvňujem spomienky na video. Nie na rozdiel od spôsobu, akým v hre Life is Strange fotíte polaroidy, aby ste zbierali úspechy, sú v celom filme aj možnosti nakrúcania, ktoré sú spojené s rôznymi zbierkami. Napríklad po natočení mojej mačky Pumpkin (ktorú, áno, môžete hladkať) v mojej izbe je niekoľko miest, ktoré môžem zachytiť s označením „ďalšie zábery mačky“, ako napríklad časť steny pokrytá škrabancami alebo hračka myši. Využívam aj príležitosť nafilmovať vtáčika za oknom a s číselným ukazovateľom pre ďalšie vtáky na zachytenie je jasné, že neskôr sa nájdu ďalšie.
Gamescom 2024
(Obrázok: Xbox Game Studios)
Viac našich praktických ukážok a exkluzívnych rozhovorov nájdete v našom centre spravodajstva z veľtrhu Gamescom 2024.
„Spomínali sme na to, čo sme urobili s kamerou, alebo čo sme neurobili s kamerou, s Maxom v hre Life is Strange,“ hovorí kreatívny riaditeľ Michel Koch. „A spýtali sme sa programátora: ‚Myslíte si, že by sme mohli v hre neustále snímať video a aby to fungovalo? Mali sme pocit, že je to perfektný nástroj, ktorý vás prinúti pozerať sa na prostredie, aby ste sa ponorili do sveta hry, čo je také dôležité, a pozerať sa na svojich priateľov, pozerať sa na veci.“
„Je to super, pretože môžete natáčať takmer neustále,“ dodáva výkonný producent štúdia Luc Baghadoust. „Môžete zachytiť, samozrejme, veci súvisiace s hrou, ale je tu aj sloboda natáčať v podstate čokoľvek, čo chcete. Je naozaj skvelé vidieť, že aj my sami pri hraní hry používame kameru úplne iným spôsobom. Cathy robí vynikajúce zábery a ja robím chaotické veci, ale som rád, že sa moje chaotické zábery prehrávajú. Už sa nevieme dočkať, ako budú ľudia kameru používať kreatívnym spôsobom.“