Patrick Wilson z filmu Insidious: Červené dvere o tom, ako jeho osobný život ovplyvnil hororové pokračovanie

Tento článok obsahuje mierne spoilery k filmu Insidious: Červené dvere. Ak ste si film ešte nepozreli a nechcete vedieť nič dopredu, otočte sa späť.

Patrickovi Wilsonovi nie sú strašidelné filmy cudzie, za posledných 13 rokov stál na čele hororových sérií The Conjuring a Insidious. Až do poslednej kapitoly druhého menovaného, Insidious: Červené dvere, mu však réžia nebola až taká známa. Pri piatom pokračovaní sa herec po prvý raz postavil za kameru a vrátil sériu na jej začiatok, pričom do nej vrátil Josha Lamberta a jeho rodinu z pôvodného filmu a Insidious: Kapitola 2 – k tejto príbehovej voľbe došlo až vtedy, keď sa Wilson, ktorý hrá Josha, upísal réžii pokračovania v roku 2019.

„Zhodou okolností mi v prvý deň nakrúcania posledného filmu Conjuring poslali 15-stranový náčrt; tieto svety sú pre mňa navždy prepojené. Ale bol to len návrh, aby som v ňom účinkoval,“ vysvetľuje Wilson pre GamesRadar+. „Bolo to iné nastavenie. Bol to len Dalton, ktorý chodí na vysokú školu, nebola tam žiadna Rose [Byrne, ktorá hrá Joshovu manželku Renai], nemalo to nič spoločné s rodinnou históriou.

„Môj agent požiadal spoločnosť Blumhouse, aby ma oslovila, pretože vedeli, že sa chcem venovať réžii, ale najprv som odmietol, pretože to bolo príliš náročné,“ priznáva. „Bol to proces. V podstate sa mi ozvali: „Čo chceš robiť?“ Ak to chceš robiť, tak sa vrátime k rodine Lambertových. Ak to nechceš robiť, tak vymyslíme nový krok.

„Tak som začal premýšľať… a vedel som, že budem chcieť rozbaliť druhý film a urobiť z neho niečo ako ‚Chlapčenstvo vo svete hororu‘,“ pokračuje Wilson. „Chcel som sa vrátiť späť a preskúmať, čo sa stane s rodinou po tom všetkom, so vzťahom, s manželstvom. Keď sa s tým všetkým stotožnili, potom sme našli scenáristu v Scottovi Teemsovi a mohli sme začať.“

Insidious: Červené dvere sa začína na pohrebe Joshovej matky Lorraine (Barbara Hershey) a rýchlo sa ukáže, že Josh a Renai sa rozviedli. Od ich rozchodu sa Joshov vzťah s deťmi, najmä s najstarším synom Daltonom (Ty Simpkins, ktorý si Wilsonovho potomka na plátne zahral už štyrikrát), vyostril, čo ešte viac skomplikuje situáciu, keď začne trpieť mätúcimi, desivými víziami. Nehovoriac o tom, že Josh bol spolu s Daltonom na konci filmu Insidious: Kapitola 2 zhypnotizovaný, aby zabudol na svoje putovanie po dimenziách v snoch a na všetko, čo sa im stalo v predchádzajúcom roku… Lepšie je, keď diabla poznáš, však? Nie ten, na ktorého si nemôžete spomenúť.

V snahe napraviť ich puto odvezie izolovaný Josh začínajúceho umelca Daltona na univerzitu, ale tínedžerove vlastné potlačené spomienky sa rýchlo vrátia aj tam, pretože jeho ťažko skúšaný profesor ho tlačí do vnútra. Ukázalo sa, že Wilson mal podobný prístup k vlastnej práci, hoci výsledky boli opačné ako tie, ktoré vyvolávali úzkosť…

(Obrázok: Sony Pictures)

„Musíte si to osvojiť,“ hovorí o svojom režisérskom debute. „Preto som si v ňom vybral určité témy a Daltona som dal na umeleckú školu – chodil som na divadelnú školu. Chápem, aké to je, keď vám niekto povie, viete, ‚preniknite ku koreňom toho, kto ste‘ a všetky tie veci, ktoré sa v takýchto prostrediach robia. Takže som si vyberal témy, o ktorých som veľa vedel.

„Chcel som tiež preskúmať vzťah otca a syna, aj keď ja takýto vzťah so synmi nemám, mám dvoch chlapcov,“ dodáva s tým, že Červené dvere dráždia aj veci z Joshovej minulosti a to, ako niekedy využíva otcovo opustenie ako ospravedlnenie pre svoje vlastné správanie. „Takže som si vybral veci, do ktorých som chcel rýpať a o ktorých som vedel, že ma zaujímajú, a tak sa potom človek cíti istejšie.“

Podobne ako Insidious: Kapitola 2 prerámcuje niektoré scény zo svojho predchodcu, aby im dodal nový kontext, a odhaľuje Joshove vlastné kontakty s duchovnou ríšou The Further a jej zlomyseľnými duchmi v detstve, aj Červené dvere tak trochu prerámcujú finále druhého filmu. Po tom, čo Dalton nechtiac otvorí titulnú bránu, prežíva moment, keď posadnutý Josh napadol jeho a ostatných Lambertsovcov ešte v detstve, čo ho núti čeliť nielen doslovným démonom, ale aj pretrvávajúcej traume z ohrozenia niekým, kto ho mal chrániť – no a trochu si pohrať aj s časovou osou.

„Chcel som to urobiť, pretože sa mi páčilo, ako efektívne to James [Wan] urobil v druhom filme,“ hovorí Wilson. „Obsadenie Tya a Andrewa [Astora, ktorý hrá Daltonovho mladšieho brata Fostera] do rovnakých úloh znamenalo, že sme mali všetky tie zábery z čias, keď boli deťmi. Máte nás všetkých spred 10/12 rokov, však?

„Pamätám si, že tam toho bývalo viac, boli tam rôzne scény – nie nakrútené, ale konceptuálne – a chcel som to opäť doplniť,“ poznamenáva, keď sa ho pýtame, ako zabezpečil, aby film nepôsobil opakovane. „Vedel som, že ak to bude pravdivé, bude to fungovať. Nevedel som, aké to bude desivé alebo či sa to bude ľuďom páčiť, ale vedel som, že to bude fungovať.

„Vrátil som sa k druhému filmu a pozrel som si niektoré zábery, ktoré mal James v sekvencii v práčovni, keď terorizujem rodinu, a pomyslel som si: „To by bola tá najtraumatickejšia vec, akou by si rodina mohla prejsť.“ Potom, keď som si tú scénu pozeral znova a znova a znova, videl som všetky tie zábery, ktoré boli za policami s knihami a podobne, a povedal som si: „To by mohol byť Daltonov POV.“ Takže potom sa mi začali otáčať kolieska. Celý film som naozaj tak trochu formoval okolo tejto sekvencie.“

(Obrázok: Sony/Blumhouse)

V priebehu rokov sa Wilson pod vedením Wana, ktorý pôsobí ako producent filmu Insidious: Červené dvere, objavil vo filmoch Insidious, The Conjuring, Insidious: Kapitola 2, The Conjuring 2 a Aquaman, takže je ľahké predpokladať, že ho neovplyvnili len Wanove pohyby kamery. „Nie je to ani tak o tom, že mu dávam zoznam otázok a on na ne odpovedá, ako skôr o tom, že s ním trávim čas,“ hovorí nám.

„Pracoval som s niekoľkými neuveriteľnými režisérmi rôznych žánrov, a tak od každého získate tie najlepšie informácie. Sú tam kúsky mnohých režisérov, o ktorých si myslím, že som ich tam hodil. Konkrétne pri Jamesovi je to však jeho nastavenie, ktoré ma vždy inšpirovalo. Jeho využívanie napätia v niektorých pohyboch kamery. To sa mi páčilo. Aj tak sa mi to páčilo, takže som si nepovedal: „No, u Jamesa to fungovalo, mal by som to vyskúšať. Bol to obdiv.

„Nakoniec mi povedal jednu vec, a to jednoducho: ‚Urob to podľa seba,’“ spomína Wilson. „Bola to asi tá najjednoduchšia vec, ale najdôležitejšia, pretože všetko sa filtruje cez režiséra. Celý deň sa vás pýta: ‚Akú šálku kávy chcete použiť? Čo chcete v šálke? Čo sa vám páči? Jednoducho sa vás neustále pýtajú tieto otázky.

„Čím pravdivejší ste k príbehu, ktorý chcete vyrozprávať, tým viac, aj keď v mnohých situáciách robíte kompromisy, film je váš a nikto vám to nemôže vziať. Zvláštnym spôsobom sa cítite trochu nepriestrelne, pretože je to ako „no, som to ja tam hore“, takže je to tak, ako to je.“

Insidious: Červené dvere je už v kinách. Ak horor nie je vaša parketa, zoznámte sa s najzaujímavejšími pripravovanými filmami, ktoré k nám budú smerovať v roku 2023 a neskôr.