Po troch hodinách hrania hry Stalker 2 a umieraní všetkými možnými spôsobmi sa nemôžem dočkať, až túto postapokalyptickú strieľačku odporučím (takmer) každému fanúšikovi Falloutu, ktorého poznám

Ak je nejaká herná séria definovaná svojou brutalitou tak ako Stalker, ešte som v nej nezomrel. Jej prostredie, zarastená uzavretá zóna okolo elektrárne v Černobyle, je klamlivo krásne. Jej svieže zelené polia sú však poznačené radiáciou a smrtiacimi úkazmi nazývanými anomálie, ktoré siahajú od ohnivých stĺpov chrliacich z popraskaného asfaltu až po neviditeľné víry, ktoré vás môžu v okamihu odtrhnúť od zeme. Banditi, ktorých do Zóny prilákalo nadprirodzené bohatstvo vytvorené katastrofou, sú pripravení v okamihu zabiť návštevníkov; zatiaľ čo živé makové polia ukrývajú zmutovanú divú zver, ktorá si nerobí starosti s tým, čo zje.

Napriek tomu všetkému som túžil vytiahnuť svoj Geigerov počítač na ďalší výlet. Od poslednej hry série, Call of Pripyat, uplynulo už 15 rokov a za ten čas sa len máloktorá hra dokázala vyrovnať ponurému zážitku zo survivalu The Zone. Ale predtým, než som si mohol zahrať dlho očakávané pokračovanie série Stalker 2: Heart of Chornobyl, ktoré vychádza v novembri, som sa obával, že najnovší diel uberie na drsnosti v snahe osloviť mainstreamovejší vkus – napokon, v tichosti sa stal jednou z najväčších pripravovaných hier pre Xbox Series X v roku 2024, pričom Microsoft Gaming spolupracuje s vývojárskym štúdiom GSC Game World, aby Stalkera priviedol na svet.

Tieto obavy boli pri spätnom pohľade veľmi hlúpe. Nedávno som navštívil GSC Game World v Prahe – kam sa polovica tímu presťahovala kvôli ruskej invázii na Ukrajinu – a počas troch hodín hry Stalker 2, ktoré som si mohol zahrať, sa hra stala takmer komickou v tom, ako málo sa stará o hráča. V jednom momente som prežil napínavú prestrelku s tromi banditmi, aby som zomrel, keď som si nestihol včas obviazať krvácajúcu ranu. Neskôr sa pokus o lov skupiny hľadaných mužov kvôli ich odmenám zvrtol, keď zvuk streľby prilákal svorku divokých psov, ktorí sa rozhodli, že vyzerám ako najchutnejší stopár zo skupiny, a roztrhali ma na kusy. Pri iných príležitostiach som ani neriskoval boj, radšej som podplatil banditov za kľúčovú stopu, ako by som mal mrhať obmedzenou muníciou a bojovať s nimi o ňu.

Ak je nejaká herná séria definovaná svojou brutalitou tak ako Stalker, ešte som v nej nezomrel. Jej prostredie, zarastená uzavretá zóna okolo elektrárne v Černobyle, je klamlivo krásne. Jej svieže zelené polia sú však poznačené radiáciou a smrtiacimi úkazmi nazývanými anomálie, ktoré siahajú od ohnivých stĺpov chrliacich z popraskaného asfaltu až po neviditeľné víry, ktoré vás môžu v okamihu odtrhnúť od zeme. Banditi, ktorých do Zóny prilákalo nadprirodzené bohatstvo vytvorené katastrofou, sú pripravení v okamihu zabiť návštevníkov; zatiaľ čo živé makové polia ukrývajú zmutovanú divú zver, ktorá si nerobí starosti s tým, čo zje.