Dostal som správu.
Nie, na obálke nebolo napísané meno Mary. Vlastne to vôbec nebola obálka. Správa bola od desaťročia starého priateľa, ktorý, podobne ako ja, premárnil – ehm, zasvätil väčšinu svojho dospelého života zásadnej a často trestuhodne podceňovanej hororovej sérii od Konami.
Každý z nás počul šepkanie, že najznámejší diel série, Silent Hill 2, sa dočkal remaku. Každý z nás sa rozhodol – samostatne a potom spoločne – že je to blbosť. Silent Hill bol už dávno mŕtvy, zabitý desivým „Summer of Silent Hill“ z roku 2012 a ešte viac znesvätený veľmi verejným rozvodom Konami so svojím doterajším zlatým dieťaťom, Hideo Kojimom, len o dva roky neskôr. Zdroje mi povedali, že Konami občas štuchlo do jeho mŕtvoly palicou, akoby ju vyzývalo, aby sa pohla. A hoci som nikdy nebol fanúšikom hashtagov ani otrepaných vtipov o Pačinku, vedel som o Konami dosť na to, aby som si bol istý, že v žiadnom prípade – opakujem: v žiadnom prípade – sa nikdy nedotkne tohto posvätného pokračovania. Najmä nie po debakli Silent Hill HD Collection.
A predsa sme tu. 50 dní od jedného z najočakávanejších hororových remakov všetkých čias.
Homecoming
(Obrázok: Konami)Take me there again
(Obrázok: Konami)
Pozrite si naše preview Silent Hill 2 a zistite, čo sme si z prvých piatich hodín remaku odniesli
Môžem byť úprimný? K Silent Hill 2 mám neľahký vzťah. Hoci je to bezpochyby jedna z mojich najobľúbenejších hier všetkých čias – bola vôbec prvou, ktorá ma dokázala rozplakať -, je to zároveň jeden z tých príbehov, ktorého legenda bola natoľko prekrútená a skreslená, že jeho skutočné čaro zatienila hyperbola. Existuje toľko videoreportáží, ktoré Silent Hill 2 rozoberajú scénu po scéne, záber po zábere, že väčšina z neho teraz leží obnažená ako obtĺkaná figurína a dokonca aj jeho najtemnejšie, najtajnejšie časti boli vydestilované do hrubých zvukov a mémov.
Dostal som správu.
Nie, na obálke nebolo napísané meno Mary. Vlastne to vôbec nebola obálka. Správa bola od desaťročia starého priateľa, ktorý, podobne ako ja, premárnil – ehm, zasvätil väčšinu svojho dospelého života zásadnej a často trestuhodne podceňovanej hororovej sérii od Konami.
Každý z nás počul šepkanie, že najznámejší diel série, Silent Hill 2, sa dočkal remaku. Každý z nás sa rozhodol – samostatne a potom spoločne – že je to blbosť. Silent Hill bol už dávno mŕtvy, zabitý desivým „Summer of Silent Hill“ z roku 2012 a ešte viac znesvätený veľmi verejným rozvodom Konami so svojím doterajším zlatým dieťaťom, Hideo Kojimom, len o dva roky neskôr. Zdroje mi povedali, že Konami občas štuchlo do jeho mŕtvoly palicou, akoby ju vyzývalo, aby sa pohla. A hoci som nikdy nebol fanúšikom hashtagov ani otrepaných vtipov o Pačinku, vedel som o Konami dosť na to, aby som si bol istý, že v žiadnom prípade – opakujem: v žiadnom prípade – sa nikdy nedotkne tohto posvätného pokračovania. Najmä nie po debakli Silent Hill HD Collection.
A predsa sme tu. 50 dní od jedného z najočakávanejších hororových remakov všetkých čias.
Homecoming
(Obrázok: Konami)Take me there again
(Obrázok: Konami)
Pozrite si naše preview Silent Hill 2 a zistite, čo sme si z prvých piatich hodín remaku odniesli
Môžem byť úprimný? K Silent Hill 2 mám neľahký vzťah. Hoci je to bezpochyby jedna z mojich najobľúbenejších hier všetkých čias – bola vôbec prvou, ktorá ma dokázala rozplakať -, je to zároveň jeden z tých príbehov, ktorého legenda bola natoľko prekrútená a skreslená, že jeho skutočné čaro zatienila hyperbola. Existuje toľko videoreportáží, ktoré Silent Hill 2 rozoberajú scénu po scéne, záber po zábere, že väčšina z neho teraz leží obnažená ako obtĺkaná figurína a dokonca aj jeho najtemnejšie, najtajnejšie časti boli vydestilované do hrubých zvukov a mémov.
Ľudia však rýchlo zabúdajú, že kedysi dávno sme nevedeli nič. Keď pred 23 rokmi vyšiel Silent Hill 2, nikto z nás nerozumel jeho tajomstvám ani symbolike. Vedeli sme o Pyramid Head, ale nevedeli sme, prečo Red Pyramid Thing vyzerá alebo sa správa tak, ako vyzerá. Chápali sme ten šokujúci dejový zvrat, ale možno sme nedocenili, aké lahodne kruté boli niektoré z alternatívnych koncov Silent Hill 2. Možno sme videli Abstraktného otca, ale mnohí z nás ani nevedeli, že sa to tak nazýva, nehovoriac o dôvodoch, prečo. Niektoré motívy okolo smrti, podvodu a duality nie sú jemné. Niektoré z nich však nepochybne sú. Dohranie Silent Hill 2 často zanechalo viac otázok, ako vôbec odpovedí, a šikovné rozhodnutie priložiť k vydaniu PAL 30-minútový dokument Making Of len prehĺbilo jeho záhady.
Pri príprave tohto článku som sa ponoril do análov Silent Hill Forum, môjho internetového domova, ktorý je už dosť starý na to, aby sa dal piť (nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj v Spojených štátoch). Na vrchole sekcie Silent Hill 2 je stále nalepené vlákno Rýchle odkazy, príspevok, ktorý zhromažďuje desiatky a desiatky najčastejších otázok, ktoré hráči v priebehu rokov kládli. Je to trvalé svedectvo – nielen o (väčšinou) premýšľavej a premýšľavej fanúšikovskej základni, ale aj o vplyve, ktorý mal Silent Hill 2 na tých, ktorí ho vtedy hrali. Málokto, ak vôbec niekto, z nás odložil ovládač, keď sa objavili titulky, a necítil sa dojatý. Málokto, ak vôbec niekto, vedel, čo sa práve stalo v záverečnom súboji s bossom.
Prihláste sa na odber noviniek GamesRadar+