„Čo je lepšie ako diabol, ktorého nepoznáš? Diabol, ktorého poznáš.“ Je to nezabudnuteľná hláška z hry Baldur’s Gate 3, jednoduchá, ale účinná pri vytváraní najúchvatnejšieho zloducha hry. Herec Andrew Wincott mi cez Zoom predvádza nie jednu, ale dve repliky tejto grandióznej reči, pričom do úlohy Rafaela vkĺzne s ľahkým úsmevom. Prirodzene, jeho slovám vychádzam v ústrety s úsmevom na tvári.
Sadáme si, aby sme rozobrali jeho výkon ocenený cenou BAFTA a preskúmali, čo robí diablovu značku uhladeného zloducha takou veľmi očarujúcou. Kde inde začať, než s kúskom scenára, ktorý vystihuje samotnú podstatu postavy? „Samozrejme, to všetko je súčasťou jeho hravosti, zmyslu pre iróniu, všetko je spojené s tým šarmom,“ usmieva sa Wincott. „Ale on nie je ničím iným ako divadelníkom.“
Vytváranie cambionu
(Obrázok: Larian)Zadržte potlesk
(Image credit: Larian Studios)
Najlepší súboj s bossom v hre Baldur’s Gate 3 je majstrovskou triedou napätia, strachu a hrôzy – a takmer som ho premeškal
Vďaka Wincottovmu vlastnému klasickému divadelnému vzdelaniu dáva zmysel, že všetko od Rafaelovho hlasu až po pohyby je zakorenené v dramatickej tradícii. „Rozhlas je naozaj fyzické médium,“ vysvetľuje Wincott potrebu fyzickej stránky herca aj v zákulisí rozhlasových hier a audiokníh, dvoch médií, s ktorými má Wincott bohaté profesionálne skúsenosti. „Keď sa vrátim k hre Baldur’s Gate 3, bola veľmi divadelná aj kvôli svojej povahe – kvôli povahe Rafaela. Stále hrá predovšetkým hlasom, ale aj gestami. Každá replika má akýsi fyzický dôsledok,“ hovorí a rozhadzuje rukami, aby to demonštroval. „Myslím, že je v ňom akási elegancia, ktorá akoby mu vyhovovala – zvláštna, akási nenamáhavá grácia diabla. Takže tam som cítil, že to prechádza do divadla.“
Hoci Wincott hral v „stovkách“ videohier, priznáva, že „nič“ sa nepriblížilo účinkovaniu v hre Baldur’s Gate 3. Nielenže nahovoril Raphaela, ale bol aj pripútaný do nepohodlného obleku na suchý zips, aby sa vôbec prvýkrát v živote stretol s motion capture celého tela. „Keď som prišiel do štúdia, viete, v obleku s mo čapicou, povedali mi: ‚Len ho mierne nakloňte,‘ pretože ste obklopený kamerami. Zrazu som mal pocit, že obývam trojrozmerný priestor, a bolo to pre mňa ako návrat na javisko, kde bolo veľa mojich raných skúseností.“
„Čo je lepšie ako diabol, ktorého nepoznáš? Diabol, ktorého poznáš.“ Je to nezabudnuteľná hláška z hry Baldur’s Gate 3, jednoduchá, ale účinná pri vytváraní najúchvatnejšieho zloducha hry. Herec Andrew Wincott mi cez Zoom predvádza nie jednu, ale dve repliky tejto grandióznej reči, pričom do úlohy Rafaela vkĺzne s ľahkým úsmevom. Prirodzene, jeho slovám vychádzam v ústrety s úsmevom na tvári.
Sadáme si, aby sme rozobrali jeho výkon ocenený cenou BAFTA a preskúmali, čo robí diablovu značku uhladeného zloducha takou veľmi očarujúcou. Kde inde začať, než s kúskom scenára, ktorý vystihuje samotnú podstatu postavy? „Samozrejme, to všetko je súčasťou jeho hravosti, zmyslu pre iróniu, všetko je spojené s tým šarmom,“ usmieva sa Wincott. „Ale on nie je ničím iným ako divadelníkom.“
Vytváranie cambionu
(Obrázok: Larian)Zadržte potlesk
(Image credit: Larian Studios)
Najlepší súboj s bossom v hre Baldur’s Gate 3 je majstrovskou triedou napätia, strachu a hrôzy – a takmer som ho premeškal
Vďaka Wincottovmu vlastnému klasickému divadelnému vzdelaniu dáva zmysel, že všetko od Rafaelovho hlasu až po pohyby je zakorenené v dramatickej tradícii. „Rozhlas je naozaj fyzické médium,“ vysvetľuje Wincott potrebu fyzickej stránky herca aj v zákulisí rozhlasových hier a audiokníh, dvoch médií, s ktorými má Wincott bohaté profesionálne skúsenosti. „Keď sa vrátim k hre Baldur’s Gate 3, bola veľmi divadelná aj kvôli svojej povahe – kvôli povahe Rafaela. Stále hrá predovšetkým hlasom, ale aj gestami. Každá replika má akýsi fyzický dôsledok,“ hovorí a rozhadzuje rukami, aby to demonštroval. „Myslím, že je v ňom akási elegancia, ktorá akoby mu vyhovovala – zvláštna, akási nenamáhavá grácia diabla. Takže tam som cítil, že to prechádza do divadla.“
Hoci Wincott hral v „stovkách“ videohier, priznáva, že „nič“ sa nepriblížilo účinkovaniu v hre Baldur’s Gate 3. Nielenže nahovoril Raphaela, ale bol aj pripútaný do nepohodlného obleku na suchý zips, aby sa vôbec prvýkrát v živote stretol s motion capture celého tela. „Keď som prišiel do štúdia, viete, v obleku s mo čapicou, povedali mi: ‚Len ho mierne nakloňte,‘ pretože ste obklopený kamerami. Zrazu som mal pocit, že obývam trojrozmerný priestor, a bolo to pre mňa ako návrat na javisko, kde bolo veľa mojich raných skúseností.“
Táto divadelná esencia sa neskôr stala súčasťou Rafaelovej bytosti. Zahrať zlú postavu sympatickým spôsobom je súčasťou výzvy a zábavy tejto úlohy, ale ako naznačuje Wincott, je oveľa viac, než len mať megalomanské kvákanie, byť magnetickým zloduchom. „Zloduchovia, to sú vždy tie najlepšie úlohy,“ hovorí s náznakom úsmevu na perách. „Vlastne nielen preto, že sú zlí – pretože je v nich zvyčajne nejaká nejednoznačnosť,“ vysvetľuje Wincott svoju praktickú cestu za Rafaelovými metódami, motiváciami a charakterizáciou. „Nie sú len nejakou jednou vecou. Sú zmesou často protichodných vecí. Takže moja cesta k Rafaelovi spočívala v tom, že som ako diabol našiel jeho čaro.
„Nehrám nejakého hromotĺckeho zloducha plného zloby, viete,“ smeje sa. „Vidíte záblesky ocele, sily. Ale v podstate je šarmantný, vtipný a urbánny – a to ho robí pre mňa zaujímavým.“ Keď Larian pokračoval v písaní scenára, pričom využil Wincottove vlastné herecké prednosti, aby ich informoval v akomsi „spoločnom procese“ tvorby, Wincott pristál presne na mieste: „Nehráte niečo, čo je zlé, ale niečo, čo je očarujúce. Myslím, že je to [veta] z Hamleta: ‚diabol má moc na seba vziať príjemnú podobu‘.“
Láska je diabol
(Obrázok: Larian Studios)
Tento epilóg však naznačuje, že by ste mohli mať DLC. Otvára dvere k ďalšej uličke – Avernus Avenue.
Andrew Wincott
Tento „príjemný tvar“ je posilnený Raphaelovým najväčším nástrojom: jeho hlasom. Nielen ten, ale aj dikcia a pentameter toho, ako vlastne hovorí. „Jeho spôsob, jazyk, ktorý používa, je mierne barokový,“ hovorí Wincott, pričom naráža na Rafaelov jasný, sebavedomý, no zároveň výrazne staromódny spôsob reči. „A spôsob, akým som prednášal repliky, napísali pre mňa skôr v tomto duchu. Čo bolo úžasné. Mal som úžasné reči a bola radosť ich hrať.“
Prihláste sa na odber noviniek GamesRadar+
Týždenné spravodajstvo, príbehy z komunít, ktoré máte radi, a ďalšie informácie
Kontaktujte ma s novinkami a ponukami od iných značiek FuturePrijímajte od nás e-maily v mene našich dôveryhodných partnerov alebo sponzorovOdoslaním svojich údajov súhlasíte so zmluvnými podmienkami a zásadami ochrany osobných údajov a ste starší ako 16 rokov.
Keď navrhnem, že jeho výkon má pocitovo najbližšie k Jagovi, ľstivému a zároveň charizmatickému zloduchovi zo Shakespearovho Othella, Wincottovi sa rozžiaria oči.
„Čo je lepšie ako diabol, ktorého nepoznáš? Diabol, ktorého poznáš.“ Je to nezabudnuteľná hláška z hry Baldur’s Gate 3, jednoduchá, ale účinná pri vytváraní najúchvatnejšieho zloducha hry. Herec Andrew Wincott mi cez Zoom predvádza nie jednu, ale dve repliky tejto grandióznej reči, pričom do úlohy Rafaela vkĺzne s ľahkým úsmevom. Prirodzene, jeho slovám vychádzam v ústrety s úsmevom na tvári.
Sadáme si, aby sme rozobrali jeho výkon ocenený cenou BAFTA a preskúmali, čo robí diablovu značku uhladeného zloducha takou veľmi očarujúcou. Kde inde začať, než s kúskom scenára, ktorý vystihuje samotnú podstatu postavy? „Samozrejme, to všetko je súčasťou jeho hravosti, zmyslu pre iróniu, všetko je spojené s tým šarmom,“ usmieva sa Wincott. „Ale on nie je ničím iným ako divadelníkom.“
Vytváranie cambionu
(Obrázok: Larian)Zadržte potlesk
(Image credit: Larian Studios)
Najlepší súboj s bossom v hre Baldur’s Gate 3 je majstrovskou triedou napätia, strachu a hrôzy – a takmer som ho premeškal
Vďaka Wincottovmu vlastnému klasickému divadelnému vzdelaniu dáva zmysel, že všetko od Rafaelovho hlasu až po pohyby je zakorenené v dramatickej tradícii. „Rozhlas je naozaj fyzické médium,“ vysvetľuje Wincott potrebu fyzickej stránky herca aj v zákulisí rozhlasových hier a audiokníh, dvoch médií, s ktorými má Wincott bohaté profesionálne skúsenosti. „Keď sa vrátim k hre Baldur’s Gate 3, bola veľmi divadelná aj kvôli svojej povahe – kvôli povahe Rafaela. Stále hrá predovšetkým hlasom, ale aj gestami. Každá replika má akýsi fyzický dôsledok,“ hovorí a rozhadzuje rukami, aby to demonštroval. „Myslím, že je v ňom akási elegancia, ktorá akoby mu vyhovovala – zvláštna, akási nenamáhavá grácia diabla. Takže tam som cítil, že to prechádza do divadla.“
Hoci Wincott hral v „stovkách“ videohier, priznáva, že „nič“ sa nepriblížilo účinkovaniu v hre Baldur’s Gate 3. Nielenže nahovoril Raphaela, ale bol aj pripútaný do nepohodlného obleku na suchý zips, aby sa vôbec prvýkrát v živote stretol s motion capture celého tela. „Keď som prišiel do štúdia, viete, v obleku s mo čapicou, povedali mi: ‚Len ho mierne nakloňte,‘ pretože ste obklopený kamerami. Zrazu som mal pocit, že obývam trojrozmerný priestor, a bolo to pre mňa ako návrat na javisko, kde bolo veľa mojich raných skúseností.“
Táto divadelná esencia sa neskôr stala súčasťou Rafaelovej bytosti. Zahrať zlú postavu sympatickým spôsobom je súčasťou výzvy a zábavy tejto úlohy, ale ako naznačuje Wincott, je oveľa viac, než len mať megalomanské kvákanie, byť magnetickým zloduchom. „Zloduchovia, to sú vždy tie najlepšie úlohy,“ hovorí s náznakom úsmevu na perách. „Vlastne nielen preto, že sú zlí – pretože je v nich zvyčajne nejaká nejednoznačnosť,“ vysvetľuje Wincott svoju praktickú cestu za Rafaelovými metódami, motiváciami a charakterizáciou. „Nie sú len nejakou jednou vecou. Sú zmesou často protichodných vecí. Takže moja cesta k Rafaelovi spočívala v tom, že som ako diabol našiel jeho čaro.