Práve som absolvoval sériu telefonátov v Cyberpunku 2077 a každý rozhovor je ako keby som dostal do brucha znova a znova. Doviedli ma sem moje rozhodnutia v hre Phantom Liberty, takže si za ne môžem len sám, ale vybral som si ich zámerne v mene toho, aby som zažil nový koniec predstavený v rozšírení. V období pred vydaním špionážneho dobrodružstva v Night City s Idrisom Elbom v hlavnej úlohe ma nič nenadchlo viac ako správa, že rozšírenie otvorí cestu k novému koncu hry V. S upútavkou na možný život zachraňujúci „liek“ som bol zvedavý, ako by mohol príbeh uzavrieť a či zmení môj názor na to, čo považujem za najlepší koniec Cyberpunku 2077.
Skôr som si myslel, že s nádejou, že Phantom Liberty by mohol dať V lepšie rozlúčenie ako niektoré závery, ktoré už máme v základnej hre. Ale nič ma nemohlo pripraviť na to, ako ma ovplyvní záver, ktorý skutočne prináša. Ako sa ukázalo, liek naozaj existuje, ale pre mňa je cena zaň sakra vysoká a len ma ešte viac presvedčila, že najlepší koniec v Cyberpunku 2077 je ten, ktorý som zažil od samého začiatku.
Upozornenie: Cyberpunk 2077 a jeho rozšírenie Phantom Liberty obsahuje spoilery
Cudzinec v dave
(Obrázok: CD Projekt Red)
Keď som minulý rok písal o možnosti nového konca, spomenul som si na otázku, ktorú nám na začiatku Cyberpunku 2077 kladie fixer Dexter DeShawn. Chceme sa usilovať o pokojný život, alebo odísť v „plameňoch slávy“? Netušil som, že sa mi podarí zistiť, čo bude pokojný život pre V vlastne znamenať, pretože v istom zmysle práve to Phantom Liberty ponúka. Len som nikdy neuvažoval o tom, že aby ste ho získali, stratíte pri tom tak veľa. Ako expanzia, ktorá je celá o úskokoch, o tom, komu môžete veriť, sa neustále pochybuje a každé jedno rozhodnutie v Dogtowne je morálne šedé; ani raz som nevedel, či robím „správnu vec“. Vedel som však, že bez ohľadu na to, čo si o tom myslím, budem musieť uzavrieť dohodu so Solomanom Reedom a pomôcť chytiť Songbird, aby som získal toľko sľubovaný liek.
Práve som absolvoval sériu telefonátov v Cyberpunku 2077 a každý rozhovor je ako keby som dostal do brucha znova a znova. Doviedli ma sem moje rozhodnutia v hre Phantom Liberty, takže si za ne môžem len sám, ale vybral som si ich zámerne v mene toho, aby som zažil nový koniec predstavený v rozšírení. V období pred vydaním špionážneho dobrodružstva v Night City s Idrisom Elbom v hlavnej úlohe ma nič nenadchlo viac ako správa, že rozšírenie otvorí cestu k novému koncu hry V. S upútavkou na možný život zachraňujúci „liek“ som bol zvedavý, ako by mohol príbeh uzavrieť a či zmení môj názor na to, čo považujem za najlepší koniec Cyberpunku 2077.
Skôr som si myslel, že s nádejou, že Phantom Liberty by mohol dať V lepšie rozlúčenie ako niektoré závery, ktoré už máme v základnej hre. Ale nič ma nemohlo pripraviť na to, ako ma ovplyvní záver, ktorý skutočne prináša. Ako sa ukázalo, liek naozaj existuje, ale pre mňa je cena zaň sakra vysoká a len ma ešte viac presvedčila, že najlepší koniec v Cyberpunku 2077 je ten, ktorý som zažil od samého začiatku.
Upozornenie: Cyberpunk 2077 a jeho rozšírenie Phantom Liberty obsahuje spoilery
Cudzinec v dave
(Obrázok: CD Projekt Red)
Keď som minulý rok písal o možnosti nového konca, spomenul som si na otázku, ktorú nám na začiatku Cyberpunku 2077 kladie fixer Dexter DeShawn. Chceme sa usilovať o pokojný život, alebo odísť v „plameňoch slávy“? Netušil som, že sa mi podarí zistiť, čo bude pokojný život pre V vlastne znamenať, pretože v istom zmysle práve to Phantom Liberty ponúka. Len som nikdy neuvažoval o tom, že aby ste ho získali, stratíte pri tom tak veľa. Ako expanzia, ktorá je celá o úskokoch, o tom, komu môžete veriť, sa neustále pochybuje a každé jedno rozhodnutie v Dogtowne je morálne šedé; ani raz som nevedel, či robím „správnu vec“. Vedel som však, že bez ohľadu na to, čo si o tom myslím, budem musieť uzavrieť dohodu so Solomanom Reedom a pomôcť chytiť Songbird, aby som získal toľko sľubovaný liek.
Keď sa všetko skončilo, zavolal som Reedovi zo strechy a onedlho ma odviezli na operáciu, aby ma zbavili životu nebezpečného engramu, ktorý sa mi usadil v hlave. Po trpko-sladkom rozlúčení s Johnnym Silverhandom sa V prebudí o dva roky neskôr na nemocničnom lôžku, a hoci žijú, život, ktorý kedysi mali, sa skončil. V podstate ste prišli o všetko, čo ste poznali. Preč sú implantáty a životný štýl merkantila a všetci ľudia, s ktorými ste sa zoznámili na ceste k tomuto bodu, odišli ďalej. Návrat do Nočného mesta V, ktoré už nepozná – sám a bez pouličného umu, ktorý kedysi mal – mi jednoducho zlomil srdce. Možno je to najbližšie k pokojnému životu, ale keď V tesne pred titulkami zanikol v dave, stále som myslel na to isté: ako vlastne vyzerá šťastný koniec pre V?
Dobrú noc a veľa šťastia
(Obrázok: CD Projekt Red)Tvorba metra
(Image credit: CD Projekt Red)
Tvorba systému metra v hre Cyberpunk 2077: „Od prvého dňa sme NCART považovali predovšetkým za prvok roleplayingu“
Pre mňa je odpoveďou na túto otázku spoločenstvo. Nočné mesto môže byť veľmi osamelé miesto. Po strate najlepšieho priateľa V potom čelí neustálej hrozbe engramu a všetkým nebezpečenstvám samotnej metropoly. Práve preto je dôležité mať ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť, a neexistuje žiadna iná skupina, ktorá by vám kryla chrbát tak ako Aldecaldos. Moje obľúbené úlohy v Cyberpunku 2077 sa všetky točia okolo nomádov. Postupom času sa Panam a Aldecaldos naozaj začnú cítiť ako V. nájdená rodina a ponúkajú miesto mimo mesta, ktoré sa cíti ako domov. Ponúkajú vám pomoc bez akýchkoľvek otázok a je z nich cítiť takú komunitu a kamarátstvo. K Panamovi, Mitchovi, Carol a zvyšku bezprostrednej skupiny som veľmi priľnul a obrátiť sa na nich na konci môjho prvého behu mi pripadalo ako prirodzená voľba.