Dario Argento: V rozhovore s majstrom hororu

Tento článok sa prvýkrát objavil v májovom vydaní časopisu Total Film 2023. Tlačenú verziu si môžete zakúpiť tu.

Dario Argento vstúpil na scénu v 70. rokoch minulého storočia sériou desivých záhadných vrážd prerušovaných vražednými scénami a potom nakrútil film Suspiria, vrcholný nadprirodzený napínavý thriller, ktorý sa dnes považuje za jeden z najlepších hororov všetkých čias.

Taliansky majster predstavuje v rozhovore pre Total Film sedem svojich najveľkolepejších filmov. Bojte sa, veľmi sa bojte…

Suspiria (1977)

suspriria

(Image credit: Produzioni Atlas Consorziate)

„Po Deep Red [1975, čo znamenalo štvrtý giallo film, ktorý Argento nakrútil za päť rokov, počnúc svojím debutom Vták s krištáľovou perinou] som naozaj chcel niečo zmeniť. Chcel som dať svojmu rozprávaniu príbehu nový spád. Tak som sa pristihol pri tom, že sa pozerám na horory, ktoré som pozeral, keď som bol na strednej škole v Paríži a chodieval som do CinÉmathÈque FranÇaise na všetky tie staré horory so zobrazením tieňov a svetiel. Veľmi som chcel, aby sa to odrazilo aj v Suspírii. Veľmi som chcel, aby sa atmosféra, čarodejníctvo a čarodejnice odrazili v tomto filme, ktorý som chcel mať úplne iný ako ostatné, ale stále s pocitom Daria Argenta. Chcel som farby, gore a krikľavosť – magický acid trip. Milujem veci na pomedzí reality a fantázie – nadprirodzeno. Čarodejnice boli niečo špeciálne. Ako dieťa by som možno raz chcel stretnúť čarodejnicu. Myslela som si, že moja riaditeľka je čarodejnica. To ma nevystrašilo. Čarodejnice sú zaujímavé…

„Úvodná scéna [Suzy Bannionová v podaní Jessicy Harperovej sa vydáva na pekelnú jazdu taxíkom cez dažďom bičovaný les, aby dorazila na baletnú akadémiu vo Freiburgu práve v čase, keď sa odohráva komplikovaná dvojnásobná vražda] pre mňa nebola obzvlášť náročná, pretože som vedel, že chcem nakrúcať v nemeckom Čiernom lese. Tak som sa tam vybral na prieskum lokalít. Hľadal som malé dedinky, malé domčeky. Takže kulisy boli tam. Teda, nemusel som s kulisami nič špeciálne robiť, pretože tam boli prirodzene. Suspiria bola úspešná, pretože to bola znovuobjavená rozprávka. A v tejto rozprávke sú všetky prvky podvedomia, psychoanalýzy a sexu.‘

Vták s krištáľovou perinou (1970)

vták s krištáľovým operením

(Obrázok: Titanus)

„Myslím si, že môj debut vyzeral tak plnohodnotne, pretože predtým som bol filmovým kritikom. Písal som o filmoch a pozeral som ich tony a absorboval som toho toľko, koľko som len mohol, pretože kinematografia bola vždy mojou vášňou. Takže keď som sa ocitol na pľaci, bolo to pre mňa veľmi jednoduché. Presne som vedel, čo mám robiť, pretože som v sebe nosil všetky zážitky zo sledovania skvelých filmov. Pracoval som s veľkými profesionálmi vrátane kameramana Vittoria Storaroa [Konformista, Apokalypsa teraz].

Prečítajte si tiež  Krotitelia duchov: Zmrznutá ríša dátum vydania, herecké obsadenie a všetko, čo potrebujete vedieť o pokračovaní filmu Afterlife

„Nečakal som, že film bude mať taký dobrý ohlas, pretože v Taliansku sa začínalo dosť nízko. Potom mal obrovský úspech vo Francúzsku, v Anglicku a v Spojených štátoch. Bolo potrebné, aby si ľudia išli film pozrieť, aby som pochopil, že som vytvoril niečo výnimočné. Nebol to bežný thriller, bola to naozaj osobná vízia thrilleru, vízia Daria Argenta. Moja vlastná vízia gialla bola úplne inštinktívna. Nebolo nič naplánované, žiadne storyboardy. Bolo to pre mňa jednoduché, pretože to bolo prirodzené. Vychádzalo to z mojej inšpirácie a predstavivosti. Svoju víziu vraha [ktorá sa opakuje vo všetkých Argentových filmoch] som prevzal z amerických filmov, ktoré som kedysi sledoval a miloval. Chcel som vzdať hold týmto filmom [film noir] tým, že som použil rovnaké základné prvky – tmavé rukavice, kabát a klobúk.

„Kritici hovorili, že nemám rád ženy, čo je, samozrejme, úplne nepravdivé. Moja matka [Elda Luxardo] bola skvelá fotografka a špecializovala sa na ženské portréty – obyčajných ľudí, ale aj veľkých herečiek, ako Sophia Loren, ako Gina Lollobrigida, ako Claudia Cardinale. Takže som bol, samozrejme, obklopený eleganciou a ženskosťou týchto žien. Zbožňoval som pracovať so ženami. A musím sa poďakovať svojej matke, pretože do svojich filmov som si vzal veľa ponaučení: ako osvetliť priestor; ako urobiť každú ženu krásnou; ako vytvoriť výraz jej očí…“

Hlboko červená (1975)

tmavočervený dario argento

(Obrázok: Cineriz)

„Vrah v tomto filme bol traumatizovaný udalosťou, ktorej bol svedkom v detstve. Úplne verím, že keď ste dieťa, môžete mať veľký dojem – uchováte si ho na celý život. Spomínam si, že keď som mal štyri roky, otec a mama ma zobrali na Shakespearovho Hamleta. Scéna, v ktorej sa objaví duch, ma tak šokovala, že ma museli vyviesť z divadla. Nedokázal som si to vymazať z hlavy.

„Bola to moja prvá spolupráca s [talianskou prog-rockovou skupinou] Goblin [ktorá slávne zložila hudbu k filmu Suspiria a tiež k filmom Tenebrae a Phenomena]. Bolo to čisté šťastie. Hľadal som iné kapely, napríklad Deep Purple, ale všetky boli obsadené. Chcel som nájsť niečo nové a stretol som týchto štyroch chlapcov, ktorí práve vyšli z hudobnej konzervatória. Boli veľmi svieži a mali nápady. Začali sme veľmi intímnu spoluprácu. Ja som cez deň nakrúcal a oni prichádzali ku mne domov popoludní alebo večer. Diskutovali sme o scénach a hudobnom sprievode. Bola to úplná výmena pocitov k hudbe AL AMY, GET T Y a začali sme spolupracovať.“

Prečítajte si tiež  Od kameramana Gone Girl k držiteľovi Oscara: rozhovor s kameramanom Davida Finchera Erikom Messerschmidtom

Inferno (1980)

inferno dario argento

(Obrázok: 20th Century Fox)

„Študoval som symboliku, študoval som záhadné kresby, záhadné obrazy, študoval som hádanky. Preto je film plný hádaniek. Pamätám si, že som film premietal v spoločnosti 20th Century Fox s Sherry Lansingovou, ktorá bola v tom čase výkonnou riaditeľkou. Bola bez slov. Na konci filmu sa ma spýtala: „Prečo ste do filmu dali všetky tie hádanky a potom nedáte žiadne riešenie.“ Čo chcete? A ja som povedal: „Nechcem dať žiadne riešenie. Chcem, aby diváci a verejnosť premýšľali spolu so mnou. Chcem ich vziať so sebou na výlet.“

„Podvodná sekvencia na začiatku filmu [ikonická scéna, v ktorej postava upustí kľúče do ponorenej tanečnej sály a ponorí sa po ne, aby na hladinu vyplávalo hnijúce telo] sa nakrúcala ťažko. Aby som obsadil herca, išiel som do Los Angeles a robil som rozhovory s herečkami. Prvá otázka znela: „Viete plávať?“ „Viete sa potápať?“ Deväťdesiat percent z nich odpovedalo „Tak-tak“, až kým neprišla herečka, ktorá bola americkou šampiónkou v plávaní [Irene Miracle]. Tá sa tiež vedela potápať. Bola fascinujúca a pod vodou pôsobila veľmi prirodzene. Bazén bol vo vnútri štúdia. Som veľmi, veľmi šťastná. Bola to neuveriteľne ťažká situácia, takže som jej nesmierne vďačný za všetku tú tvrdú prácu, ktorú odviedla, aby sa scéna mohla uskutočniť.

„Inferno považujem za jeden zo svojich najlepších filmov.“

Tenebrae (1982)

tenebrae

(Obrázok: Titanus)

„It was a very difficult movie to shoot because I didn’t want to give any colour. There are no blues, no reds. The palette I used is mainly beige. Why? I wanted this suspended atmosphere and I used a natural location called EUR, which is an area of Rome. I’d shoot there in the morning light and in the night light, just to get inspiration from great symbolistic painters like [Giorgio de] Chirico, who sat in the same place. His paintings have a strange, deformed reality, which is the same impression I wanted my movie to look like. I wanted Tenebrae to have this metaphysical balance between reality and a dreamy horror movie. I wanted to put the movie “in between”. I was aware of the movie being banned in the UK [it was one of the 39 ‘Video Nasties’ that were successfully prosecuted under the Obscene Publications Act]. I didn’t understand why, because when I was in London I would see the movie theatre packed with people. I was sad at the censorship. Nowadays, I can’t imagine what disturbed them so

Prečítajte si tiež  Režisérka filmu The Royal Hotel Kitty Green o tom, prečo jej nový thriller s Juliou Garner v hlavnej úlohe porušuje pravidlá hororu

Fenomén (1985)

„What inspired me, what gave me a glimpse for this story, was a radio news story in which they said that, in Germany, there was a murderer that was discovered thanks to the help of insects [their hatching cycles within decomposing bodies enabled a time frame to be applied]. So I worked with an entomologist in order to make the movie as real as possible. We didn’t train the insects at all [for scenes in which the girl with powers, played by Jennifer Connelly, communicates with them]. They just did it and I was very quick to take the shot when they were doing what I wanted. We did train the chimpanzee [who acts as nurse and helper to Donald Pleasence’s insect expert]. The chimpanzee was very intelligent. We’d say, “You have to do this, this, and that.” A on prikyvoval hlavou. Mali ste dojem, že tomu naozaj rozumie. Je to naozaj neuveriteľné: šimpanzy sú niekedy lepšie ako ľudia.“

Opera (1987)

dario argento opera

(Obrázok: CDI)

„I came up with the idea of the pins keeping the eyes open as I didn’t like it when people closed their eyes at the scary bits in my films! It’s true. Opera has many visual flourishes, like the crow’s-eye view as it swoops around the opera house, and the bullet being fired through a spy-hole in the door. I really love the movement of the camera. I learned this from the set of Sergio Leone, when I was a writer on Once upon a Time in the West [1968]. I was looking at how he moved the camera. I realised that this was the most important part of the movie for me, to give this kind of aspect. In Tenebrae, there is an incredible scene where the camera turns all around the house [including up and over the roof]. I have fun and I think it’s really the movement of the camera that makes the difference in my movies. I feel very free to move it wherever I want to move it and to give the right impression to the public.“

Ďalšie strašidelné vylomeniny nájdete v zozname najlepších hororov všetkých čias.

Frenk Rodriguez
Dobrý deň, volám sa Frenk Rodriguez. Som skúsený spisovateľ so silnou schopnosťou jasne a efektívne komunikovať prostredníctvom svojich textov. Hlboko rozumiem hernému priemyslu a mám prehľad o najnovších trendoch a technológiách. Som orientovaný na detaily, dokážem presne analyzovať a hodnotiť hry a k svojej práci pristupujem objektívne a spravodlivo. Do svojho písania a analýz vnášam aj kreatívny a inovatívny pohľad, vďaka čomu sú moje príručky a recenzie pre čitateľov pútavé a zaujímavé. Celkovo mi tieto vlastnosti umožnili stať sa dôveryhodným a spoľahlivým zdrojom informácií a postrehov v rámci herného priemyslu.