Vo svojej recenzii Armored Core 6 som uviedol, že som hru porazil dvakrát, než som ju definitívne odložil, a hoci som si užíval jemné príbehové rozdiely New Game+, zostával som v nej hlavne preto, aby som bojoval s ďalšími mechmi pre zábavu z boja s ďalšími mechmi. Nedlho potom som začal počuť šepkanie o novej hre++, ktorá má oveľa väčší príbehový náboj, a tak som sa do nej vrátil, aby som dosiahol to, čo som považoval za skutočný koniec. Do tretice všetko dobré, však?
Ľudia, nebol som pripravený na to, že moje tretie hranie Armored Core 6 bude jedným z mojich najobľúbenejších herných príbehov tohto roka, nehovoriac o jednom z najlepších zážitkov NG+, aké som kedy v nejakej hre zažil. Môj zoznam želaní pre mecha bojovku od FromSoftware bol v podstate len 1) obrovskí roboti a 2) cool zbrane na týchto robotoch. Toho som rozhodne dostal dostatok, takže bolo obrovským a prekvapivým bonusom dostať aj rozvíjajúci sa príbeh, ktorý je ozvenou a dokonca konkuruje povestne vrstevnatému príbehu Nier Automata. (Vyhnem sa veľkým dejovým bodom, ale drobné spoilery na Armored Core 6 predsa len čakajú).
Pedál na kov
(Obrázok: FromSoftware)
Mám za to, že takýto NG+ valec nie je pre hry Armored Core ničím neobvyklým, ale ako relatívne nového fanúšika FromSoftware, ktorý vývojára pozná len vďaka ére Demon’s Souls – Elden Ring, ako ju budúci archeológovia budú označovať, ma to zaskočilo. Myslel som si, že viem, ako FromSoftware funguje. NG+ v hrách Sekiro a Elden Ring som si veľmi užil napriek tomu, že samotné hry sa okrem nárastu obtiažnosti funkčne nezmenili. Je to najmä preto, že sú také náročné, že ohýbať svoje ťažko nadobudnuté majstrovstvo nad nimi bolo nesmierne uspokojujúce – víťazné kolo môjho vlastného dizajnu.
Podobného uspokojenia sa mi dostáva aj v Armored Core 6. Základná obtiažnosť sa na NG+ v skutočnosti nezvyšuje, ale môj mech sa určite stal silnejším a v hre som teraz oveľa lepší, takže anihilujem bossov, ktorí mi kedysi robili peklo. Pán Strely tentoraz nemal šancu, rovnako ako Mecha Malenia. Okrem toho sú tu úplne noví bossovia a misie, ktorým sa dá čeliť, vrátane ducha primerane drviaceho skutočného záverečného bossa, ako aj nové zbrane a súčiastky, ktoré môžem poskladať do svojej zostavy. Napriek tomu je tu pre mňa zábava skôr v tom, že konečne prekonám intenzitu toho všetkého. Teraz sa to zdá také jednoduché. Armored Core 6 predstavuje zlomový posun v konaní postáv, na ktorý som si musel chvíľu zvykať, ale podobne ako Neo v Matrixe sa môj mozog konečne aklimatizoval.
Je to zvláštne pokojný zážitok pohodlne sa preháňať vojnovými operáciami. Lietajú strely, guľky rachotia v mojej klimatizácii, v ruke mi hučí verný energetický meč a môj polovojenský veliteľ mi po miliónty raz kričí do vysielačky, ale všetko sa odo mňa odráža ako voda od kačice. Vidím čiary, začínam veriť. Biela kosť, šialenstvo v štýle striekať a modliť sa je minulosťou. S nacvičenou presnosťou teraz používam minimálnu muníciu a pohyby na likvidáciu všetkého od chrličov až po nepriateľských veliteľov. Pocit uchopenia poriadku v chaose boja v Armored Core je niečo, čo som inde nezažil, dokonca ani vo všetkých Souls RPG. Najbližším prirovnaním je podľa mňa asi zapamätanie si hektického boja v raide Destiny 2 ako Oryx the Taken King, ale v sólo meradle, a to nie je malá pochvala.
Kapitola 5.5
(Obrázok: FromSoftware / Bandai Namco)
Ak som sa pri demolácii bossov v NG+ cítil ako pri recitovaní knihy, ktorú som sa naučil naspamäť, pri novom vývoji príbehu v NG++ som sa cítil ako pri hľadaní chýbajúcich stránok knihy, o ktorej som si myslel, že som ju prečítal od začiatku do konca. Predstavujú sa obrovské nové príbehové oblúky a začínajú tak geniálne malé a jednoduché, malé vrásky na povrchu. Je ich len toľko, aby ste vedeli, že niečo nie je v poriadku. Jedno z prvých znamení prichádza už v prvej kapitole. V polovici misie ma kontaktuje konkurenčná frakcia a ponúkne mi dohodu: zradím svojho klienta za dvojnásobný plat. To vedie k náhlej dvojitej vražde, ktorá mení môj vzťah k silám Rubikonu, a je to prvá iskra požiaru, ktorý nakoniec pohltí všetkých v deji vrátane mňa. Tento moment vám viac než čokoľvek iné prezradí, ako drobné rozhodnutia môžu mať obrovské následky, a to je kľúčový bod pri ďalších hraní.
Spočiatku som len automaticky a pomerne bezhlavo vyberal všetky nové možnosti príbehu, aby som videl iné veci. Ktokoľvek na Rubikone ma mohol prinútiť urobiť čokoľvek, ak mi sľúbil alternatívnu misiu. Ale na konci len prvej kapitoly na NG++ som si uvedomil, ako vysoko sa zvýšila stávka. Bol som hladný po tom, čo sa stane ďalej, takým spôsobom, ako som nebol na prvých dvoch čistých misiách. NG+ bola dobrá, ale pripadala mi ako druhá strana tej istej mince – 80 % starých a prinajlepšom možno 20 % nových. Tak trochu len vidíte tie isté veci z nového uhla. NG++ je úplne iné zviera. Je to 100 % a potom ešte 30 % pridaných navrch, a ten kúsok navyše je najsladší.
Máte pocit, že vás sledovali po celý čas hrania
Nejde len o to, že NG++ prináša nové postavy, misie a bossov. Tajnou omáčkou je spôsob, akým známe misie mutujú za pochodu. To ma pripútalo a neustále som sledoval ďalšiu zmenu. Niekedy sú tieto zmeny masívne a očividné. V jednej misii som skončil pri obrane pozemného tanku, na ktorý som bol v predchádzajúcich dvoch hraních najatý. Teda, mal som ho brániť, ale keď som prišiel, bol už zničený niekým iným. Okrem iného to viedlo k boju s – seriem na to – armádou mechov, ktoré sú ekvivalentom neslávne známych sršatých kostlivcov z Dark Souls. Hidetaka Miyazaki si naozaj nemôže pomôcť. Tento moment bol gigantickým obratom pre príbeh a boj – dve nádielky nového obsahu naraz.
(Obrázok: FromSoftware)
Čoskoro som sa dostal k ďalšej misii s oveľa lepšie ukrytou odchýlkou. Úplne nová postava sa z ničoho nič objavila hneď na jej konci, práve keď som si myslel, že som skončil a stále sme na normálnom území. Vďaka tomu, ako sa správa k vašej postave, Raven, sa stala jednou z mojich najobľúbenejších postáv a jej predstavenie prišlo s epilógovým súbojom s bossom, ktorý pripravil ďalšiu odbočku doľava pre oveľa neskoršiu misiu. Nové údery sú pravidelne dráždené medzi vyplácaním existujúcich príbehových vlákien a kadencia tajomstva ma nútila hádať. Najlepšie je pomaly odhaľovať túto entitu číhajúcu v pozadí, najmä preto, že máte pocit, že vás celý čas hrania sledovala. V tejto chvíli mám za sebou už vyše 40 hodín hry, o ktorej som si myslel, že bude trvať 15 hodín, a úprimne nemôžem uveriť, že Armored Core 6 stále vyťahuje ďalšie a ďalšie králiky z klobúka.
Armored Core 6 začína ako pomerne jednoduchý vojnový príbeh o tragickom vojakovi, ktorý robí špinavú prácu pre toho, kto má najhlbšie vrecká. Keď sa dostanete na koľajnice skutočného konca, zmení sa na taký thriller o mačke a myši, kde vyciťujete nepriateľské sily a premýšľate, koho a ako zradíte ďalej. V tejto vojne máte presne jedného skutočného priateľa a ani jeho motivácia nie je jasná. Je to oveľa presvedčivejšie a znepokojujúcejšie než čokoľvek iné, čo som od FromSoftware videl – v nemalej miere aj preto, že ide skutočne o ucelený, do tváre vrytý príbeh, a nie o hromadu budovania sveta, ktorý ledva drží pohromade éterický smútok. Veľké finále je zároveň zábavné, epické, hlúpe, vhodné a dychberúco intenzívne a rozhodne ho treba vidieť.