Odkedy som začal hrať Another Code: Recollection pre Nintendo Switch, do každého kúta môjho mozgu prenikla jediná myšlienka. Pri riešení každej šikovnej hádanky si ju premietnem. Každý dialóg, myslím na to. Obzvlášť ma to napadne zakaždým, keď sa musím trochu trhaným spôsobom presunúť z jedného miesta na druhé. To, na čo nemôžem prestať myslieť, je vlastne dosť jednoduché: nemôžem uveriť, že to vôbec existuje.
To však v žiadnom prípade neznamená, že Another Code: Recollection je zlý. Ale v snahe nazvať to tak, ako to je, si prejdime detaily: ide o „plne vylepšenú“ dvojicu mysterióznych/dobrodružných/puzzle hier Another Code: Two Memories a Another Code: R – A Journey into Lost Memories. Prvá vyšla pred takmer 20 rokmi pre Nintendo DS (tu v Severnej Amerike pod názvom Trace Memory) a druhá pred 15 rokmi pre Wii – a tá sa na severoamerický trh ani nedostala.
Každá z nich získala v tom čase priemerné až dobré recenzie a spomína sa na ne s láskou, ale ťažko možno niektorú z nich považovať za šláger na papieri. Aj keď má Another Code: Recollection prepracovaný vizuál, nové hlasové ovládanie a pridaný súbor nápovedných a navigačných systémov, jadro hier je tam, no, také, aké je. Je to oveľa krajšia prezentácia ako kedykoľvek predtým, ale pod tým všetkým sa stále skrývajú tie isté dve hry.
Nepravdepodobná zbierka
(Obrázok: Nintendo)
Bez toho, aby sme čokoľvek spoilerovali, v dvojke vystupuje hlavná hrdinka Ashley Mizuki Robbins, ktorá pátra po zmiznutí svojich rodičov. Z veľkej časti ju sledujú, ako sa motá po ostrove, respektíve v oblasti jazera, rieši hádanky a hľadá odpovede v súvislosti s niektorými znepokojujúcimi, chýbajúcimi alebo nejasnými spomienkami. Sľubujem, že je to napínavejšie, ako to znie, ale rozhodne to nie je žiadny mashup Subway Surfers TikTok.
Ale aj keď hry Another Code boli okamžite a očividne vzrušujúcimi, pozornosť pútajúcimi titulmi, čoraz viac sa zdá, že prinášanie starších vydaní je pre väčšinu firiem nedomyslenou záležitosťou. Nie je to nijako zvlášť nový problém, ale v prípade spoločností ako Nintendo sa ešte zhoršuje vďaka existencii ponuky Nintendo Switch Online, ktorá často zahŕňa digitálne verzie klasických hier pre predplatiteľov. Prečo sa obťažovať vydávaním úplne novej verzie niečoho, keď tie staré, portované na nový hardvér, uspokoja väčšinu ľudí? Napríklad digitálne verzie tých istých starých hier Golden Sun sú určite ľahším výťahom ako úplné remaky.
K tomu všetkému treba pripočítať jednoduchý fakt, že vývojár hier Another Code, spoločnosť Cing, zanikol takmer pred 15 rokmi. Napriek tomu, že len rok predtým vydala na konzolu Nintendo Wii hru Little King’s Story, ktorá sa tešila veľkému uznaniu, vývojár v marci 2010 vyhlásil bankrot. Väčšina najvýznamnejších hier spoločnosti Cing – vydaných spoločnosťou Nintendo – bola odvtedy v akomsi útlme.
(Obrázok: Nintendo)
Tento kontext je potrebný na to, aby ste plne pochopili, čo mám na mysli, keď hovorím: „Nemôžem uveriť, že to vôbec existuje.“ Nemôžem! Jednoducho nemôžem zo všetkých vyššie uvedených dôvodov uveriť, že hra Another Code: Recollection vôbec existuje. Zdráham sa zavesiť na jej existenciu nejaký veľký zmysel, hoci by som určite rád videl, že Hotel Dusk a jeho pokračovanie dostanú rovnaké spracovanie, ale cítim sa ako zázrak, keď som si mohol v deň vydania ísť vyzdvihnúť fyzickú kópiu – pravda, jedinú v obchode – do môjho miestneho Best Buy.
Úprimne povedané, želám si, aby sa ľudia z Nintenda, PlayStationu a Xboxu k tejto hre správali častejšie. Kiež by nebolo také prekvapujúce, keď niektorá z nich vytiahne hru z mothallesu ako táto. (Sega, ak počúvaš, moje kráľovstvo pre lokalizovanú verziu Valkyria Chronicles 3.) Netuším, ako tie čísla vôbec vychádzajú, a absolútne mi to pripadá, že sa nesmú pozerať zvonka, a napriek tomu ostáva čokoľvek iné na škodu. Takže namiesto toho budem dúfať, že Another Code: Recollection je len začiatkom nového trendu, ktorý je jednoducho ťažko predstaviteľný, ale ktorý pomôže priniesť do moderného prostredia ešte viac hier, ktoré boli kedysi len samotnými spomienkami.