Ako doktorka Grace Hollowayová v televíznom filme Doctor Who z roku 1996 bola Daphne Ashbrooková katapultovaná do sveta, o ktorého existencii nemala ani tušenia. Nielenže tento britský sci-fi seriál mal v tom čase 33-ročnú históriu, ale na „zadnom pilotnom filme“ pre Fox v Spojených štátoch ležala obrovská váha očakávaní – keďže od poslednej produkcie programu uplynulo sedem rokov, nádeje na novú sériu boli veľké. V tomto doteraz nepublikovanom archívnom rozhovore Ashbrooková hovorí o svojich zážitkoch z nakrúcania…
SFX: Vedeli ste veľa o Doctorovi Who pred natáčaním?
DA: Pôvodne nie. Na pľaci prebiehalo vzdelávanie. Hneď prvé tri dni natáčania vo Vancouveri bol seriál v Graceinom byte. Majiteľ vedel o Doctorovi Who, takže keď sme tam boli na skúške, mal zapnutý počítač, ťahal veci z internetu a hovoril: „Vidíte…“ Vtedy som začal získavať trochu informácií. Potom mi na pľaci Paul [McGann] a Sylv [McCoy] a Philip [Segal, výkonný producent] a Geoffrey [Sax, režisér] začali o tom trochu rozprávať. Stále som tomu nerozumel. Stále som tomu nerozumel. A stále nerozumiem. Stále som si tak trochu hovoril: „Dobre, groovy. Veľmi som sa bavil, bolo to skvelé predstavenie. Páčil sa mi scenár, postava a všetko. Takže som v poriadku so všetkým, čo pokračovalo ďalej. Vlastne mám veľké šťastie.
Produkcia vám nepovedala, aké to bolo veľké?
Nie! Bol som tak mimo. Prečítala som si scenár, zúčastnila som sa konkurzu, mala som spätnú väzbu a potom som dostala úlohu a bola som veľmi nadšená: „Aha, dostanem sa do Vancouveru.“ A potom som sa rozhodla, že sa tam dostanem. Keď som sa dozvedela, že v tom hrá Paul, vedela som o filme Withnail a ja, takže som si povedala: „No dobre, to je super.“ To je asi tak všetko, čo som vedela, keď som tam išla. Vo Vancouveri som už niekoľkokrát natáčal, takže som bol nadšený, že tam budem môcť byť mesiac a pol. Je to tam veľmi krásne. Myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo tam chodí toľko ľudí nakrúcať, máte tam takmer všetky faÇade, ktoré potrebujete. Môžete to tam urobiť tak, aby to vyzeralo ako na mnohých miestach. Myslím, že to tam vyzeralo ako v San Franciscu, to nie je také jednoduché. Ale podarilo sa im to.
Nepochybovali ste o tom, o čom to celé je?
Páčili sa mi mimozemské veci, robil som nejaké tie predstavenia. Určite mám sklon k naťahovaniu predstavivosti. Myslím, že som to ani poriadne nepochopil, keď som si to prečítal, bolo to ako: „Policajná škatuľa, to je milé,“ vieš? Celá tá regenerácia, mám rád veci, ktoré vás tak trochu donútia poškriabať sa na hlave a premýšľať. Niektorí ľudia hovorili, že to možno mali začať odznova bez regenerácie, ale mne sa táto časť páčila. Myslím, že to je tá najúžasnejšia časť. Ľudia sa naozaj veľmi snažili – viem, že Philip a scenárista [Matthew Jacobs] a BBC sa veľmi snažili -, aby si seriál zachoval svoju podstatu. Takže predpokladám, že práve preto o tom neuvažovali. Naozaj si myslím, že je to veľmi zvláštny malý kúsok skladačky uprostred týchto dvoch obrovských živých, dýchajúcich vecí. Je tu celá táto mnoho, mnoho, mnoho desaťročí a potom je tu tá nová. Potom je tu táto vec, ktorá podľa mňa istým spôsobom premosťuje tieto dve verzie.
Ste jedným z mála hercov, ktorí hrali v Doctorovi Who aj v Star Treku…
Moja skúsenosť z natáčania Deep Space Nine, to bola poriadne ťažká práca. Bola to ťažká práca, bolo tam veľa dialógov. A oni vám nedovolili vynechať ani slabiku, a to myslím slabiku. Celý čas som bol aj fyzicky obmedzovaný. Mal som byť hendikepovaný, takže som mal po celom tele tie falošné ortézy z plastu a musel som nosiť skokanský mostík. Takže na záchod si musel všetko vyzliecť a vždy, keď si všetko vyzliekol a išli sme a prestávku, tak ma prelepovali lepiacou páskou. Na konci toho predstavenia som bol už len lepiaca páska.
(Obrázok: Getty)
Takže Doctor Who bol ľahší zážitok?
Doctor Who bol sloboda, človeče! Áno, mala som pekné pohodlné oblečenie. Bola zima a bolo to v noci, ale keď som sa aklimatizovala na spanie, vlastne to nebol žiadny problém. A topánky… mala som ploché. To je predsa neslýchané! Zvyčajne máte na nohách nejakú odpornú obuv a bežíte po uliciach v tme. Mala som peknú teplú bundu, ktorú som mala celý čas na sebe. Jediná vec – je tu výhrada – šaty, tie veľké modré šaty… Z tej veci som sa vyhrýzala a bolo to ťažké. Tú vec mi postavili. Odviedli krásnu prácu. Ale áno, ťažko sa mi v tom dýchalo. Aj kvôli tomu som sa dostala k opere. A potom sa do nej veľmi zapálil Paul. Vždy mi hovoril: „Tu máš, počúvaj to…“
Vedeli ste o tom, že existuje šanca, že by sa to mohlo stať predmetom seriálu?
Myslím, že som to vedel, áno. V tom čase som vedel, že dúfajú, že to bude niečo ako backdoor pilot, ktorých som robil veľa, takže viem, čo to znamená. Nemyslím si však, že pôvodne uvažovali o tom, že by som sa na tom podieľal. Naozaj si to nemyslím. Myslím, že som to pochopil tak, že Yee Jee [Tso, ako Chang Lee] bude možno spoločníkom. Vlastne počas natáčania prišiel niekto z BBC a povedal: „Myslíte si, že by ste mali záujem, keby sa to ujalo? A ja som povedal: „Áno!“ Vydesilo ho to na smrť. Myslím, že som ho objal a on zalapal po dychu. Ale áno, to by sa mi páčilo.
Nie je postava Grace zapletená do právnych problémov?
Musí to byť jedna z tých zvláštnych vecí, ktoré vlastní spoločnosť Universal. Potom som sa dozvedel, že túto postavu vlastní spisovateľ. Ani neviem, či sa toho spisovateľa niekto opýtal: „Nevadilo by vám vydať túto vec? Aby sme mohli urobiť nejaké audioknihy?“. Nakoniec to musí niekoho zaujímať natoľko, aby skutočne zdvihol telefón alebo čokoľvek iné a vyriešil to.
Eric Roberts podal v úlohe Majstra celkom dobrý výkon…
Išiel do toho, človeče. Išiel do toho naplno. Myslím, že sme natáčali tri týždne, kým vôbec prišiel na pľac. Takže sme už mali rytmus, všetci sme boli spolu po nociach. Pri akomkoľvek dlhšom čase sa z vás stane taká malá jednotka, keď zvyšok sveta spí. Potom Eric prišiel po troch týždňoch a bol outsiderom. Musela to byť pre neho naozaj zábava! Jednoducho mal úplne inú energiu a navyše hral zlého chlapca. Som si istý, že to všetko nejakým zvláštnym spôsobom pomohlo tomu, čo sme museli splniť. Takže áno, bolo to trochu zaujímavé. [Smiech]
Aj so Sylvestrom ste museli pracovať s dvoma Doktormi…
Je to ten najmilší človek, akého som kedy stretol. A bol som si toho vedomý. Dokonca som to vedel už vtedy. Keď mi všetko vysvetlili, bol som si vedomý, že tento človek má seriál a že sem príde, aby svoj seriál odovzdal. Sledoval som ho ešte predtým, než som ho poznal, než som ho naozaj spoznal, a naozaj som sledoval čokoľvek, čo by bolo ako: „To je ono.“ A nebolo tam nič. Bavil sa dobre. Bol nadšený, že tam môže byť.
O tom, aký veľký bol The Movie, ste oveľa viac zistili po zhliadnutí dokumentu na DVD po mnohých rokoch.
Panebože, som taká rada, že som nič z toho nevedela, lebo by som dostala infarkt. Hory, ktoré sa pohli, aby sa táto vec uskutočnila. Bol som jednoducho ohromený a pokorený a ohromený tou prácou, siedmimi rokmi driny a takmer nie, áno, nie, a všetkými rôznymi verziami vecí a snahou Nehovorte nikomu, ale je to parochňa! TARDIS má gotické obdobie… …a Grace tiež, poďme na to. Panebože, bolo to jednoducho intenzívne a vzdelávalo ma to. Naozaj to bolo asi najlepšie vzdelanie, aké som kedy dostal, čo sa týka toho, čo som robil, čím som sa zaoberal v roku 96. Moje konkurzy tam neboli. Bol som geniálny! To je všetko, čo potrebujete vedieť. A vyzerala som úžasne!
(Obrázok: BBC Pictures)
Tvoje memoáre sa volajú Mŕtva žena sa smeje. Má to nejaký dôvod, ktorý súvisí so skupinou Who?
Myslím, že je to trochu vtipné a chytľavé, ale úprimne povedané, ten názov vznikol preto, lebo som ležala na podlahe kláštornej izby a som mŕtva. Natáčali tú vec a ja som sa začala chichotať a nemohla som prestať. Boli sme profesionáli. Veľa sme sa smiali, ale vždy sme boli v akcii, strihali sme, boli sme profíci počas toho natáčania, s Paulom sme sa neflákali. Takže teraz som tu ja a kazím záber. Smejú sa a ja mám byť mŕtvy. Takže to nie je dobré. Prešli sme toho veľa, toto je ku koncu natáčania. Je to ako: „Neflákaj sa, dokonči to.“ A ja sa smejem. Už som bol veľa krát mŕtvy a veľa krát som sa smial, keď som bol mŕtvy. Tak som povedala niečo ako: „Mŕtva žena sa smeje, bože môj.“ A Paul povedal: „Tak sa volá tvoja kniha.“ A na to som nikdy nezabudla. Takže keď prišiel nápad urobiť knihu, Mŕtva žena sa smeje je perfektný, pretože som toľkokrát zomrela!
Čo si myslíte o hotovom filme?
Prvýkrát som film videla na [premiére] v Directors Guild. Varovala som všetkých okolo seba: „Možno nebudem môcť zostať v miestnosti, pretože sa na to nebudem pozerať.“ Vtedy som si uvedomila, že je to veľmi ťažké. Vstal som hneď, ako som sa chystal zabiť Sylva, vyšiel som zo sály, napil sa vína a čakal, kým všetci vyjdú von. Potom som si to o pár týždňov pozrela sama a povedala som si: „Panebože,“ pomyslela som si, že som na nič a že je to hrozné. O desať rokov neskôr som si to pozrel. A hovoril som si: „Viete čo?“ Zvládol som to dobre, zvládol som to dobre. Bola som s tým v pohode a bolo oveľa jednoduchšie ísť na kongresy a povedať si: „Urobila som, čo som mohla, Grace bola celkom v pohode.“
Doctor Who: The Movie si teraz môžete pozrieť na BBC iPlayer. Viac informácií nájdete v našom výbere najlepších nových televíznych seriálov, ktoré sa k nám dostanú.