Nasledujúci článok sa prvýkrát objavil v októbrovom vydaní časopisu SFX v roku 2023. Tlačenú kópiu si môžete zakúpiť tu.
Šesť zo siedmich epizód dobrodružstva Doctora Who „The Evil Of The Daleks“ z roku 1967 bolo zničených počas čistky televíznych archívov v 70. rokoch. Napriek tomu sa príbeh dočkal pozoruhodne zdravého posmrtného života a môže sa pochváliť množstvom vydaní vrátane soundtrackov na vinyloch a CD a plnofarebnej animácie.
Po vydaní románu Frazera Hinesa sa Doktorova výbušná konfrontácia s jeho najväčšími nepriateľmi rozpráva z pohľadu jeho spoločníčky Jamie McCrimmonovej. Nikto nepozná Jamieho lepšie ako Hines, ktorý dokázal poskytnúť jedinečný pohľad na túto postavu, ktorý oživuje príbeh úplne novým spôsobom.
Privedené na knižný trh
(Obrázok: BBC)
Prvotný prístup BBC Books sa však stretol s určitým hercovým zaváhaním. „Povedal som: ‚Nemôžem napísať knihu,'“ hovorí Hines pre SFX. „Normálne som zvyknutý repliky hovoriť, nie ich písať.“ Ponuka praktického redaktora však bola povzbudením, ktoré potreboval.
„Bolo tam veľa vecí, ktoré som musel zahrnúť,“ hovorí. „Keď sa pozeráte na seriál v televízii, sú tam dvaja muži, ktorí sa obzerajú, pristaví sa auto, jeden vystúpi, kývne na druhého a nastúpia. Potom Jamie a Doktor bežia za nimi. Musel som to všetko napísať.“ „Tak a tak sa tvári nechápavo. Vyskočí, udrie ho do hlavy…“
Hinesov román je vernou adaptáciou príbehu. „Mal som niekoho, kto sa mi nie celkom pozeral cez plece, ale dával pozor, aby som zostal na správnej ceste,“ hovorí. „Scenár sa nepovažoval za vytesaný do kameňa, takže som mal istú flexibilitu.“ Pritom som „nemohol pridať príšeru alebo inú postavu“.
Fanúšikovia si môžu všimnúť viacero vtipov. Niektoré z Hinesových obskúrnejších vstupov však chýbajú, veru zotreté. „Bolo to, ako keď som písal svoju autobiografiu Hines Sight,“ hovorí. „Bol tam redaktor, ktorý z nej vyškrtával veci. Hovoril som: „Ale veď je to moja kniha!“ A oni mi hovorili: „Áno, ale toto nesmieš povedať a toto tam nesmieš dať.“ Takže som bol takpovediac pod jurisdikciou – niekto na mňa dohliadal!“
Štyri mesiace písania boli pre „spoločenského“ Hinesa zábavnou, hoci „osamelou“ skúsenosťou. „Som zvyknutá rozosmievať ľudí, odrážať sa od nich a vtipkovať. Byť sama je veľmi disciplinované. Som tiež dosť lenivý človek. Nemôžete si len tak pomyslieť: „Aha, na budúci týždeň urobím knihu.“ Človek sa tak trochu rozptýli, búcha si hlavu o stenu.“
„Zlo Dalekov“ priamo nadväzuje na „The Faceless Ones“, dobrodružstvo odohrávajúce sa na letisku Gatwick. V tomto príbehu Jamieho prekvapí pohľad na „lietajúcu príšeru“.
Horalova nekonečná zmätenosť a údiv nad inováciami zo 60. rokov aj z viktoriánskeho Anglicka mohli ľahko narušiť plynulosť románu. Hines preto vymyslel rafinované riešenie. „Raz mi niekto povedal: „Všimol som si, že Jamie má na ruke hodinky.“ Určite by v roku 1746 nemal hodinky?“ A ja som mu povedal: „Viete, že tento seriál vychádza v sobotu večer?“ No a čo myslíte, že sa stane v nedeľu v TARDIS? Vtedy Doktor učí Jamieho, ako určiť čas.“ Takto sa to dá obísť.“
(Obrázok: BBC)
Podobne aj románový Jamie si bude vedomý Dalekov napriek tomu, že sa s nimi v televíznom seriáli stretne po prvý raz. Musíme predpokladať, že Doktor mu počas nedeľného zoznamovacieho večera prezradil, čo je jeho najväčší nepriateľ.
„Nemohol som sa dočkať, kedy sa stretnem s Daleky,“ hovorí Hines o televíznej produkcii. Počas prestávky v skúšaní totiž neodolal detailnému skúmaniu jedného zo svojich spoluhráčov. „Odišiel som do štúdia, otvoril som dalekov, skočil dovnútra a stiahol veko. Chodil som okolo a hovoril: ‚Ja som Dalek!‘ Ale potom som počul, že niekto prichádza.
„Pomyslel som si, že by to mohol byť rekvizitár, tak som zostal na mieste. Existuje nepísaný zákon, že sa nesmieš dotknúť rekvizity. Ale boli to dvaja herci. Vlastne sa o mňa opreli, pretože ma nevideli – z Daleka vidíte von, ale dovnútra nikto nevidí. Začali na predstavenie nadávať: „scenár je na nič“ a tak.
„Po dvoch minútach som povedal: „To som počul!“ a odskočil som si. Oni spadli, lebo sa o mňa opierali!“ Hinesa presvedčili, aby držal jazyk za zubami: „Dostal som na týždeň pivo zadarmo,“ smeje sa.
V súčasnosti je film „The Evil Of The Daleks“ všeobecne považovaný za klasiku Doctora Who. V roku 1967 bol scenár dostatočným lákadlom, aby prilákal vysokopostavených hercov vrátane Johna Baileyho a Brigit Forsythovej. „Vedel som, že s týmto obsadením to bude fantastický seriál,“ hovorí Hines.
Uznávaný herec Marius Goring, ktorý hral vedca Theodora Maxtiblea, „okamžite prepadol všetkým tým žartíkom a vtipom,“ spomína Hines. „Na skúškach stále opakoval: „Vložím do Daleka tento suppositronický mozog.“ Stále to opakoval. Nakoniec mu Derek [Martinus, režisér] povedal: „Nie je to pozitronický mozog, nie suppositronický?“ On na to: „Áno, videl si moju úmyselnú chybu.“
Tety kvietky
(Obrázok: BBC)
Na stope ukradnutej TARDIS sa Doktor a Jamie ocitnú v módnej kaviarni Trikolóra. Bol Hines súčasťou swingujúcej scény 60. rokov? „Určite,“ prikývne. „Keď sme v piatok alebo v sobotu večer skončili v štúdiu, išiel som do nočného klubu Hatchetts alebo The Scotch of St James. Môj kamarát bol bubeník skupiny Marmalade, Alan Whitehead. A Mike Wade, popový spevák. Len tak sme sa poflakovali a chodili do nočných klubov, pretancovali noc – a rozprávali sa s dievčatami!“
Dom Grim’s Dyke House v Harrow Weald neďaleko Londýna poskytol Maxtibleovi vhodné viktoriánske interiéry. „Nie som veľký milovník kulís,“ priznáva Hines. „Na mieste natáčania cítiť poriadne ťažké dvere a prašnosť.“ Tieto skúsenosti pretavil do sugestívnych opisov v románe.
Victoria Waterfieldová, Doktorova budúca spoločníčka na cestách, je v dome uväznená Dalekmi. „Fandil som jej ako šialený, pretože bola krásna,“ usmieva sa Hines o zosnulej Deborah Watlingovej. „Videli sme ju v televíznom seriáli Teľská láska [súčasť seriálu Stredajšia hra], kde hrala niekoho veľmi podobného Victorii, čo je zábavné. Bola jednoducho krásna.
„Táto malá bábika – chceli ste sa o ňu starať. A my sme sa o ňu starali. Moja prvá veta k Debbie bola: ‚Rýchlo, slečna Waterfieldová, do vašej chodby‘,“ pokračuje Hines. „Vtedy sme všetci mali špinavé hlavy. Nemohli sme to povedať.“ Derek sa spýtal: „Prečo to nemôžeš povedať?“ A Debbie na to: „Nemôžeš mi to povedať, je to také smiešne!“ Mala skvelý zmysel pre humor, Debs, naozaj mala.“
V kľúčovej scéne Dalekovia nastražia na Jamieho pascu tak, že na podlahu položia vreckovku s iniciálami VW – „Victoria Waterfield, nie Volkswagen“ -, ktorú má nájsť a zdvihnúť. Hines neodolal príležitosti, aby si z Watlinga vystrelil.
„Dostal som pár nohavičiek,“ hovorí. „Zdvihol som ich so slovami: „To sú slečny Waterfieldovej, spoznal by som ich kdekoľvek!“ A Debbie, samozrejme, povedala: „Nie sú moje!“ Pôvodný vtip sa neskôr objavil v Goringovom hornom vrecku. „Áno, dnes je veľmi horúci deň…! Povedal Marius a nohavičkami si utrel čelo. „To sú nohavičky slečny Waterfieldovej, tie by som spoznal kdekoľvek!
„Prídavok bol Dalek, ktorý prišiel na scénu s nohavičkami na konci svojho piestu.“ Hines imituje Daleka: „‚Toto sú nohavičky slečny Waterfieldovej. Spoznal by som ich kdekoľvek!‘ Ako sme vôbec mohli predstavenie dokončiť, to neviem!“
Opakovanie histórie
(Obrázok: BBC)
Keď boli Dalekovia zničení vo výbušnej bitke, Doktor vyhlásil, že je to „definitívny koniec“ jeho najsmrteľnejších nepriateľov. Spoilery: nebol.
O jedenásť mesiacov neskôr, na konci dobrodružstva „Kolo vo vesmíre“ z roku 1968, sa k posádke TARDIS pridala astrofyzička Zoe Herriotová. Stalo sa tak však až po Doktorových pokusoch odradiť čiernu pasažierku tým, že prostredníctvom telepatickej čelenky preniesol na skener TARDIS celý film „Zlo Dalekov“. V skutočnosti išlo o šikovný trik kontrolóra BBC1 (ako sa vtedy volala) Paula Foxa, aby naplánoval opakovanie, ktoré by udržalo reláciu vo vysielaní, kým pravidelní účastníci odídu na dovolenku. „Strávili sme dovolenku tým, že sme hovorili ‚Na zdravie, Paule!‘,“ smeje sa Hines. „Dostali sme zaplatené za to, že sme boli preč. Nádhera!“
Príbeh celkom kategoricky vychádza z tohto opakovaného vysielania, čím sa „Zlo Daleka“ stáva prvou novinkou Doctora Who. Veľká časť deja bude vyrozprávaná v tretej osobe z Doktorovho pohľadu, ako rozpráva udalosti nadšenej Zoe – ktorá má sama zohrať významnú úlohu.
Potom sa medzi jednotlivými epizódami vrátime do TARDIS, aby sme boli svedkami Jamieho opisu prebiehajúceho dobrodružstva z prvej ruky. Ak Jamie ani Doktor neboli prítomní pri televíznom dianí, nastúpi TARDIS.
Ako? To neprezradíme. „Musel som použiť veľa poetickej licencie,“ smeje sa Hines. „Inak by som musela vynechať veľa z príbehu, pretože Jamie a Doktor tam neboli.“
(Obrázok: BBC)
Hines nahral audioknihu románu, čo si, ako priznáva, vyžiadalo trochu námahy. „Povedal som si: ‚Už nikdy viac,'“ smeje sa. „Sú to dva dni na vlastnú päsť. Ak robíte [audiohru] pre Big Finish, máte hercov, s ktorými môžete hrať a odrážať sa od nich, ale ste to len vy a režisér v ďalšej malej kabínke a čítate od prvej strany až do konca a zastavíte sa, keď urobíte chybu. Je to veľmi osamelý život.
„Bolo to dosť ťažké, pretože to má 70 000 slov,“ pokračuje. „Pôvodne chceli, aby som to nahral za jeden deň. Povedal som, že to nejde. Dokázal by som prečítať knihu za jeden deň sám pre seba, ale vo chvíli, keď začnete čítať niečo nahlas, je to zložité.
„Urobil som veľa chýb.“ Ten chlapík povedal: „Ale veď si to napísal!“ To, že som to napísal, neznamená, že som sa naučil 70 000 slov. Je to ťažké.“
S trochou krútenia rukou sa Hines možno nechá presvedčiť, aby napísal ďalšiu knihu. Silným uchádzačom by bola jeho úplne prvá a najobľúbenejšia poviedka „Horali“, ktorá má pre neho drahé miesto.
„Keby som to neurobil, neodišiel by som do Austrálie, na Nový Zéland, do Ameriky… do Milton Keynes,“ odmlčí sa. Medzitým sa pripravuje pokračovanie knihy Hines Sight. „Začal som s tým a potom prišlo ‚Zlo‘, takže to zabralo čas.“ „Konečný koniec“? Pre „The Evil Of The Daleks“ je to len začiatok.
Doctor Who: Kolekcia 20. sezóna je k dispozícii na zakúpenie už teraz. Ak chcete viac sci-fi zábavy, pozrite si náš zoznam najlepších sci-fi filmov všetkých čias.