Nový horor Immaculate sa dnes dostáva na naše plátna s hviezdou filmu Euphoria Sydney Sweeney v hlavnej úlohe Cecilie, mladej ženy, ktorá objaví nevýslovné hrôzy, keď sa vydá na taliansky vidiek. Len o niekoľko týždňov neskôr prichádza do kín film The First Omen, ktorý sa zameriava na ženu, ktorá začne pochybovať o svojej viere, keď odhalí desivé sprisahanie týkajúce sa cirkvi. Medzitým záhadné upútavky na snímku Dlhé nohy Oza Perkinsa, ktorá sa má v USA dostať do kín v júli, ponechali veľkú časť hrôz v nej na predstavivosť a sledujú agenta FBI Leeho Harkera, ktorý je pridelený k nevyriešenému prípadu sériového vraha, ktorý sa nečakane zvrtne. Čo však spája všetky tieto horory? Odpoveďou je prítomnosť mníšok v ich desivých príbehoch.
Existencia mníšok v žánrovej kinematografii nie je zďaleka ničím výnimočným. Náboženská viera existuje ako symptóm strachu, pretože si uvedomujeme, že naše životy sú zraniteľné a chaotické, pričom náboženstvo prináša odpovede na naše najväčšie obavy a záhady. Horory sa často sústreďujú na súboje dobra a zla, pričom náboženstvo sa usídlilo na oboch koncoch spektra a ponúka nuansované skúmanie viacerých vierovyznaní naprieč desaťročiami. A jedným z nemenných motívov je mníška, ktorá častejšie ako „strašidelná mníška“ prenasleduje naše nočné mory.
Mníška je to slovo
(Obrázok: Warner Bros. Entertainment)
Čo je však na nich také, že divákom behá mráz po chrbte? Františkánska sestra Pauline Dempseyová z Kilsythu naznačuje, že k ich významu v hororoch možno prispelo klasické zobrazenie prísnej mníšky a historické zločiny v cirkvi. Hovorí: „Myslím si, že v tom, aký život vedú ľudia v cirkvi, je tajomstvo. Existuje aj história mníšok ako celkom hrozivých postáv oblečených v týchto zvláštnych veciach. Myslím si, že v tom možno zohralo úlohu to, čo mníšky nosili v prvých dňoch – hojdanie ich habitov a cvakanie ružencových korálikov. Nie sú vidieť žiadne vlasy, len ich tvár pod bielou časťou habitu.“
Nový horor Immaculate sa dnes dostáva na naše plátna s hviezdou filmu Euphoria Sydney Sweeney v hlavnej úlohe Cecilie, mladej ženy, ktorá objaví nevýslovné hrôzy, keď sa vydá na taliansky vidiek. Len o niekoľko týždňov neskôr prichádza do kín film The First Omen, ktorý sa zameriava na ženu, ktorá začne pochybovať o svojej viere, keď odhalí desivé sprisahanie týkajúce sa cirkvi. Medzitým záhadné upútavky na snímku Dlhé nohy Oza Perkinsa, ktorá sa má v USA dostať do kín v júli, ponechali veľkú časť hrôz v nej na predstavivosť a sledujú agenta FBI Leeho Harkera, ktorý je pridelený k nevyriešenému prípadu sériového vraha, ktorý sa nečakane zvrtne. Čo však spája všetky tieto horory? Odpoveďou je prítomnosť mníšok v ich desivých príbehoch.
Existencia mníšok v žánrovej kinematografii nie je zďaleka ničím výnimočným. Náboženská viera existuje ako symptóm strachu, pretože si uvedomujeme, že naše životy sú zraniteľné a chaotické, pričom náboženstvo prináša odpovede na naše najväčšie obavy a záhady. Horory sa často sústreďujú na súboje dobra a zla, pričom náboženstvo sa usídlilo na oboch koncoch spektra a ponúka nuansované skúmanie viacerých vierovyznaní naprieč desaťročiami. A jedným z nemenných motívov je mníška, ktorá častejšie ako „strašidelná mníška“ prenasleduje naše nočné mory.
Mníška je to slovo
(Obrázok: Warner Bros. Entertainment)
Čo je však na nich také, že divákom behá mráz po chrbte? Františkánska sestra Pauline Dempseyová z Kilsythu naznačuje, že k ich významu v hororoch možno prispelo klasické zobrazenie prísnej mníšky a historické zločiny v cirkvi. Hovorí: „Myslím si, že v tom, aký život vedú ľudia v cirkvi, je tajomstvo. Existuje aj história mníšok ako celkom hrozivých postáv oblečených v týchto zvláštnych veciach. Myslím si, že v tom možno zohralo úlohu to, čo mníšky nosili v prvých dňoch – hojdanie ich habitov a cvakanie ružencových korálikov. Nie sú vidieť žiadne vlasy, len ich tvár pod bielou časťou habitu.“
Ešte pred prvým filmom s pohyblivými obrázkami sa mníšky vyskytovali v ľudových rozprávkach vrátane legendy z roku 1300 o farnosti Borley, ktorá hovorí o romániku mnícha z kláštora a mníšky z neďalekého kláštora. Keď sa na ich románik prišlo, mnícha vraj popravili a mníšku zamurovali do stien fary. Tento mýtus však nie je lokalizovaný len na Anglicko – už začiatkom 30. rokov 16. storočia sa objavili správy o kláštore mníšok vo francúzskom meste Loudun, ktoré podľahli údajnej posadnutosti démonom. V priebehu storočí boli príbehy o mníškach zapletených do sadizmu a satanistických činov za zatvorenými dverami bežné – práve v čase prelomu 20. storočia a vynálezu filmu.
Myslím si, že v tom, aký život vedú ľudia v cirkvi, je tajomstvo
Františkánska sestra Paulína Dempseyová
V roku 1922 uviedol režisér Benjamin Christensen nemý film Haxan, v ktorom sa mieša dokumentárny film s fikciou, keď skúma históriu čarodejníctva a satanizmu, pričom diabol zvádza mníšky k páchaniu hrozných hriechov. V roku 1947 nasledoval film Čierny narcis, v ktorom Deborah Kerr a Kathleen Byron hrali dve mníšky v kláštore, ktoré čelia rastúcemu napätiu, ktoré sa nakoniec prevalí do šialenstva a žiadostivosti. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa stala trofej skazenej mníšky takou populárnou, že sme vstúpili do éry „nunspoitation“ filmov, keď sa do kín dostali filmy Vražedná mníška, Diabli a Satanico Pandemonium. V týchto filmoch, ktoré pokračovali až do 80. a 90. rokov, sa často stierali hranice medzi hororom a sexualitou, keď sa mníšky skazené diablom dopúšťali nielen násilných, ale aj sexuálnych činov.
Vek represie
(Obrázok: Black Bear)
Nový horor Immaculate sa dnes dostáva na naše plátna s hviezdou filmu Euphoria Sydney Sweeney v hlavnej úlohe Cecilie, mladej ženy, ktorá objaví nevýslovné hrôzy, keď sa vydá na taliansky vidiek. Len o niekoľko týždňov neskôr prichádza do kín film The First Omen, ktorý sa zameriava na ženu, ktorá začne pochybovať o svojej viere, keď odhalí desivé sprisahanie týkajúce sa cirkvi. Medzitým záhadné upútavky na snímku Dlhé nohy Oza Perkinsa, ktorá sa má v USA dostať do kín v júli, ponechali veľkú časť hrôz v nej na predstavivosť a sledujú agenta FBI Leeho Harkera, ktorý je pridelený k nevyriešenému prípadu sériového vraha, ktorý sa nečakane zvrtne. Čo však spája všetky tieto horory? Odpoveďou je prítomnosť mníšok v ich desivých príbehoch.
Existencia mníšok v žánrovej kinematografii nie je zďaleka ničím výnimočným. Náboženská viera existuje ako symptóm strachu, pretože si uvedomujeme, že naše životy sú zraniteľné a chaotické, pričom náboženstvo prináša odpovede na naše najväčšie obavy a záhady. Horory sa často sústreďujú na súboje dobra a zla, pričom náboženstvo sa usídlilo na oboch koncoch spektra a ponúka nuansované skúmanie viacerých vierovyznaní naprieč desaťročiami. A jedným z nemenných motívov je mníška, ktorá častejšie ako „strašidelná mníška“ prenasleduje naše nočné mory.
Mníška je to slovo
(Obrázok: Warner Bros. Entertainment)
Čo je však na nich také, že divákom behá mráz po chrbte? Františkánska sestra Pauline Dempseyová z Kilsythu naznačuje, že k ich významu v hororoch možno prispelo klasické zobrazenie prísnej mníšky a historické zločiny v cirkvi. Hovorí: „Myslím si, že v tom, aký život vedú ľudia v cirkvi, je tajomstvo. Existuje aj história mníšok ako celkom hrozivých postáv oblečených v týchto zvláštnych veciach. Myslím si, že v tom možno zohralo úlohu to, čo mníšky nosili v prvých dňoch – hojdanie ich habitov a cvakanie ružencových korálikov. Nie sú vidieť žiadne vlasy, len ich tvár pod bielou časťou habitu.“
Ešte pred prvým filmom s pohyblivými obrázkami sa mníšky vyskytovali v ľudových rozprávkach vrátane legendy z roku 1300 o farnosti Borley, ktorá hovorí o romániku mnícha z kláštora a mníšky z neďalekého kláštora. Keď sa na ich románik prišlo, mnícha vraj popravili a mníšku zamurovali do stien fary. Tento mýtus však nie je lokalizovaný len na Anglicko – už začiatkom 30. rokov 16. storočia sa objavili správy o kláštore mníšok vo francúzskom meste Loudun, ktoré podľahli údajnej posadnutosti démonom. V priebehu storočí boli príbehy o mníškach zapletených do sadizmu a satanistických činov za zatvorenými dverami bežné – práve v čase prelomu 20. storočia a vynálezu filmu.
Myslím si, že v tom, aký život vedú ľudia v cirkvi, je tajomstvo
Františkánska sestra Paulína Dempseyová
V roku 1922 uviedol režisér Benjamin Christensen nemý film Haxan, v ktorom sa mieša dokumentárny film s fikciou, keď skúma históriu čarodejníctva a satanizmu, pričom diabol zvádza mníšky k páchaniu hrozných hriechov. V roku 1947 nasledoval film Čierny narcis, v ktorom Deborah Kerr a Kathleen Byron hrali dve mníšky v kláštore, ktoré čelia rastúcemu napätiu, ktoré sa nakoniec prevalí do šialenstva a žiadostivosti. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa stala trofej skazenej mníšky takou populárnou, že sme vstúpili do éry „nunspoitation“ filmov, keď sa do kín dostali filmy Vražedná mníška, Diabli a Satanico Pandemonium. V týchto filmoch, ktoré pokračovali až do 80. a 90. rokov, sa často stierali hranice medzi hororom a sexualitou, keď sa mníšky skazené diablom dopúšťali nielen násilných, ale aj sexuálnych činov.
Vek represie